City neviem zadusiť, neviem ich utopiť. Bez nich som chudobný. Preto, tieto, riadky chujovín. Deriem klávesnicu, pľúca, asfalt, boty, deriem lopty, niesom dobrí. som zlí ? Už neviem byť sám, a nechcem si klamať, nechcem ti klamať, im klamať, bláblá, tak hľadám. A keď mám pocit že som našiel, strach mi zalepí ústa, a ruky zviaže. Zrezané flaše, a kašel. Kam šiel ? Kam šla odvaha ? Kde je keď má pomáhať ? Len slovami sa oháňam, O maj gad, Ó mať ťa tak... A vieš že nemyslím vlastniť, len ešte neviem tak zlomiť jazyk, aby som bol dosť jasný... Mám sny, o šťastí, sú o tebe. Snáď to zas, nedojebem.... Blog 6 0 0 0 0 Komentuj