vidim brko, podaj mi ho,
a ja som tam rýchlo,
lebo som veľa vdýchol,
Víchor, a vzdaluje sa východ,
prázdne hniezdo vyhoď.
Sa vyloď v novom prístave,
si vyvoľ kde chceš pristátie,
tie časi sú už pristaré
nechaj ich umrieť.
Dovoľ novým, svetlo uzrieť.
Daj im šancu uspieť.
Mňa to hlavne čistí, keď city z hlavy vyštím.
Chvíľu hľadím z výšky, na činy, bez viny, a krivdy.
A vidím, ako často som úplny kokot,
a vidím čo bol úplny podvod, o dôvod viac,
chcieť viac, chcieť Ťa.
Kde ťa
stretnem ?
Kecám, veď viem.
Sa tam zveziem,
z bajku zleziem.
Chvílu žonglujúc číham,
kedy príde správna chvíla,
prísť tam.
A objať ťa víla.
A stvoriť malý plán,
v zmysle kedy ? kam ?
tam či tam ?
chlast či gram ?
Triezvy sme málokedy,
možno to zmysel malo vtedy,
predtým, pre nich,
náš život je prepich,
a pestrý, a bez krýh,
besný, na hrb vylez mi.
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí,
keď sa dvaja bijú, vesmír zvíťazí.
A náhody niesu, aj tak nás nesú,
preč od desu, v ustrety svetu.
Sa svety stretnú, vety pretnú.
Postavím srdce pred ňu.
A ono sa smeje,
že tak blízko pri nej je,
že je mu fakt príjemne,
a ja mám v rukách plamene.
A na perách otázky,
otázky, láske od lásky.
Či ísť, alebo sa odhlásiť.
Ozajsky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár