a pritom hore,
hore prúdom,
s kľudom
s pochopením ľudom.
Tu som. Telom.
Duchom nie som tuto.
Duchom som nad mestom,
letiac spoznávam komix,
ľudí čo si nevšímaš,
môžu ťa sto krát obísť,
ja nechcem nechať príbeh odísť.
Tak otváram oči, rozoberám detaily,
chcem poznať, neukazovať že hentam tí !
Predsudky,
pred skutky,
pre smútky,
pre skrutky,
sa rozpadá stroj.
Sa rozpadám v snoch,
predtým kričím stoj,
predtým sa ničím s ňou,
som v piči, stop.
Ma omámila kúzlom víli,
zachrániť sa musím sám,
nie som Willy, ani Rayen,
snáď tú cestu, snáď ju nájdem,
a sa príbehov najem.
Nádej,
umiera posledná,
takže až po mne,
takže až do smrti,
popri mne pojde.
Aj keď
sľub typu: "do smrti",
dneska dosť smrdí,
v tú nádej verím.
Sa ponáram pre rím.
Od mala,
chcem prebádať vesmír,
tak sem sním !
A steny z cesty !
Hlavne tie zo mňa,
hlavne ten sopliak,
čo je vo mne doma.
čo sa ho snažím, prevychovať.
Keď ho mám nechať dospieť,
ochutnať svet, už bolo dosť viet.
Kto ste ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár