je prvý augustový deň, a ja chytám triašku,
lebo sa chystám kradnúť.
Už pár dní mi ten plán obýva hlavu.
Joy jordison, hrá sólo v hrudnom koši,
a ja hľadím tomu plyšákovy do očí,
snažím sa v tichosti, tú lúpež dokončiť,
kľučku opatrne otočím, dnu vkročím,
a zdrham do noci.
Kde ma čaká stroj a
sklopím stojan,
a naň nasadám
v ruke maca mám.
Sa strácam tam,
kde začína tma.
Som niekde v tme,
niekde preč,
ďaleko odtial,
odkial som ho zobral.
Spoza,
tej hojdačky,
o kamoša okradol som hračky.
Hovadsky.
A asi bude ráno dieťa plakať,
že mu nestihlo dať ani pápá.
Prepáč malý, prepáč malá,
to je svet, aj to sa stáva.
Len sa preto nezatváraj.
Len ma preto nezatváraj.
Preto že som táraj,
čo darebáctva stvára.
A tak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
2. 8.augusta 2011 01:32
A tak.
Napíš svoj komentár