ak lietadlo nebom,
len pár momentov.
Len škrabanec na oblohe,
bolí otočiť sa na obdobie,
keď boli ruky, plné rúk,
keď boli šluky, plné múz.
Prosím pusť
sa mojej hlavy,
ma to baví, len kým sa darí.
asi neviem prehrávať,
zvyknem si klamať, a preháňať.
A kecám keď mám byť ticho,
kde teraz nájdem východ ?
A zas je v tom kamoš,
a zas je v tom faloš,
a zas je to,
ak leto.
Som sa nevyhol náletom.
A bolí stále to.
S talentom,
a plný žialu,
plný čadu,
plný chlastu.
Na srdci chrastu,
a jazvy rastú.
Taký že život, raz tu,
a raz tu.
Raz tak, a raz tak,
a Rasta.
Som ak bastard,
čo nepatrí nikam,
zase si zvykam,
že dôvera holduje dýkam.
Je slepý, ak krtko,
láska slepá neni,
má moc meniť,
ale mení, len ich.
Stále slová lepím,
a mám len drým,
že letím.
Že neletím, sám.
Aspoň som odhalil hada,
a tak
mám menej o kamaráta.
Hajzel pá pá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
darkkizz
23. 7.júla 2011 22:23
Náhodou... sa mi to páči
Napíš svoj komentár