do ucha mi vletel duch.
Kŕdel múch zjedol oči vrany.
Už sme všetci očipovaný.
Prázdne kino, plné entít.
V lesoparku, mŕtvy enti.
Prijebem. Prijebem ti.
Smeje sa mi tma a steny.
Som, sám a vydesený.
Zmizli mi nohy, a rastie mi roh.
Už neverím že, je nejaký Boh.
Šál je had. Ošial ma dostal.
Priestor okolo, sa rozlial.
Zabi ! Rozkaz ! Veď nemám svedomie.
Nemám vedomie. Veď to vieš.
Veď to vidíš. Slinami schody píliš.
Nedal si toho príliš ? Sa mýliš.
Modrý motýľ nemá žihadlo.
Prečo ju škrtíš švihadlom ?
Miesto uší, atómové hríby,
vykašliavam sklenené ryby.
Všetko je zo želatiny.
Aury vybrujú. Larvy milujú,
keď otváraš ústa.
Hrudná dutina je pustá.
Sa z tobogánu spúšťaj.
Voda dolu je teraz plazma.
Láska je reťaz blázna.
Bla. Bla.
Stráž ma. Stráž mám.
Nie stráž má ten strašiak.
Už nestraš ma. Nestraš šaša.
Klaun má strach, zo seba.
Zvykne sa zo sebou podjebať.
A potom si príde po teba !
Príde ťa pojebať. Si obeť a
sopka v jednom, teraz je to jedno.
Si pre oheň, lávu jedlo. Jéééjo.
Kalašnikov a tvoje telo.
Bubeník búrka, svet zbúra.
Zvnútra si zmoknuté kura.
Nula. Nie Nula Nula Sedem.
Neviem. Len v tranze meliem.
Sledujú ma, viem kde ploštica hniezdi
Viem že to nad nami fakt niesu hviezdy
V pouličných lampách sú špionážne stanice
sledujú ľudí, a vymývajú im palice
sú malinký, menší než tvoj malíček
kradnú ti myšlienky, aby maly šek
malú výplatu do ich malých životov
prečo sa zobudíme vždy potom ?
Lampy sú ufá, gorálkový, had
plazia sa tvojou ulicou, nemáš strach ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár