Všetko je bláblá, pozerám sa na ústa ľudi keď hovoria, a vidím len nejaku horizontálnu vagínu ktorá mľaska a robí blábláblá poznám málinko ľudí, ktorích ústa by neboli piča. Alebo by si do nich nesrali, viem, teraz to vyzerá že chodím krajinou fekalných gymnastov a gymnastiek ale vôbec nie, kamaráti, chodím pešo, a autobusom, a chodím do školy. A počúvam, a je mi zle.

Každý uteká, pretože každý sa bojí. Každý trpí. A málokto sa postaví sám sebe, to je to najťažšie. Zväčša len hľadáme záplaty. Polovičné riešenia. Všetky druhy opojenia, hádanie sa o pravdu, každý si musí byť istý že je na dobrej ceste, že to čo robí je správne, že je lepší ako sused. Klame sám sebe, a dúfa že tú lož neprekukne, že si bude môcť usmiaty klamať do konca života.

Pokiaľ sa sám s vlastným rozumom, s tým že spoznáš sám seba, nezačneš rozhodovať, tak ťa bude vždy len niekto vláčiť za sebou. Doba, móda, ktorá už oblieka aj z vnútra. Z vlastnej pohodlnosti štýlovo umierame. Pogratulujme si. Že sme sa zahodili od seba. Už dávno. A že iba kopeme svoje pravé ja, a nedovolíme mu vstať, lebo vlastná hlava sa nehodí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
swanheart  26. 6. 2011 11:10
ano dopice
Napíš svoj komentár