a nejak srdcu bližšie,
tak domov prídem, a píšem,
som hore, chcem ísť vyššie,
preč od príšer,
neviem byť tichšie.
Aj preto som ti písal,
oslepený fónom,
preto som ti písal,
do postele, domov.
Rozoberal zlo, dobro,
pohlady,
nenechám sa odradiť,
nechám si poradiť.
Zavretý sú podradný.
Ponáram sa po pravdy.
Sledujem svet, z rozhladní...
Len strach ma spomalí a rozladí..
Rád sa rozdám ti.
Bez teba dva dni ?
Viem som fakt trápny...
sa obzerám na dni,
vydrž sa zatni, majky.
Zas bláznim,
zas cvok som.
zas zisťujem že
ešte kto som.
že kolko vo mne
drieme osôb.
Snáď som sa pohol,
aspoň o krok,
alebo o pád na hubu,
si zaslúžim pár na hubu.
Pár pier.
Alebo nie ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár