Takto to čítal Maťko Kubko z encyklopédie zvierat. Aspoň si myslel, že toto tam píše, keďže čítať nechcel, lebo nevedel plynulo a nechcel sa pred svojím kamošom Lolekom hanbiť.
"Teraz ja, teraz ja!" hlásil sa Lolek.
"No, už nie je čo, už som všetko prečítal. A vezmi si, najväčší hrdinovia praveku nemali vtedy knihy ani nič, museli si vymyslieť sami, ako uloviť kanca, museli si sami vymyslieť, ako vyzerá, ani to nevedeli, čo si myslíš. Čiže aj my na to prídeme, netreba nám knihy," to povedal, zahnal sa s knihou a šmaril ju najďalej ako vedel.
"Pre mňa za mňa, ty si ju sem nosil," kývol Lolek plecom a pozeral, ako sa Maťko Kubko rozbehol za knihou nazad, lebo si ten spomenul, že sa zíde na podpaľky.
"A čo si si zobral, čím ho ulovíme?" pýtal sa Lolek Maťka Kubka, keď sa k nemu vracal s encyklopédiou, "ja som ocovi šlohol vreckový nožík."
"No, veď som ti vravel, aby si sa o to postaral ty. Ja som doniesol tú knihu."
"Dobre. A čo teraz? Ako ju sem nalákame, tú sviňu?"
"Hlavne nesmieš hučať. Nebudeme sa rozprávať. Najlepšie, keď nebudeme ani chodiť. Tu ju počkáme a tak ju prekvapíme."
Mlčať vydržali asi minútu, potom sa Lolek začal Maťka Kuba vypytovať, či je divá sviňa mäsožravá a či už niekedy niekoho zabila.
"Jasné, že zabila," prekrútil očami Maťko Kubko, "zabila už kopu ľudí, ale to boli väčšinou ženy... keď ju stretli, tú sviňu, začali jačať a sviňa jasné, že sa do nich hneď pustila. To jej nesmieš ukázať, že sa jej bojíš ani nič. Ona to bude cítiť, tvoj strach. Keď sa budeš báť, tak je po tebe."
"Aha," preglgol Lolek, "teraz sa bojím ešte viac, keď viem, že sa nesmiem báť."
Maťko Kubko zase prekrútil očami a začal mu vravieť ďalšie príhody, rozprával asi hodinu a Lolek mu za to bol nesmierne vďačný. Príhody síce boli strašidelné, ale trochu tušil, že to nemôže byť všetko pravda a bol rád, že nie je ticho. Sem-tam sa dačo spýtal a upokojil sa.
"No nič," postavil sa zrazu Maťko Kubko, "v tomto čase už na divú sviňu určite nenatrafíme. Prídeme sem ešte zajtra... skús si ešte chvíľu podržať ten ocov vreckový nožík, môže to trvať aj viac dní, kým ju chytíme... rátal som s tým."
Lolekovi už-už chcelo odľahnúť, keby Maťko nepovedal, že sa sem ešte vrátia a že to bude trvať viacej dní. Zaumienil si, že vymyslí, ako svojho nového kamoša zabaviť niečím iným, len ešte nevedel čím. A možno vedel, ale zatiaľ nechce povedať.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár