Vtedy nebol frajer a teraz je. Teda vlastne vždycky bol frajer, ale nie môj. A teraz tiež nie je naozaj môj, lebo tak sa to vo vzťahoch proste nerobí, že "ty si teraz môj" a čo. Jak môj. Nijak. To sa predsa len tak hovorí!

Myslela som si, že keď začneme spolu chodiť, že sa zmení. Lenže už prešli tri týždne a jeho neresti len pribúdajú a pribúdajú!! Ja nešťastnica, čo len teraz budem robiiiiiť!!

- nevieš spievať a keď si nevieš spomenúť na text piesne, iba na melódiu, tak je od teba strašne naivné, že si myslíš, že na to niekto príde na základe tvojho spevu
- dokáže ťa sklamať, keď má super pesnička priveľa videní na youtube
- na "Ženu ani kvetinou neudrieš!" reaguješ "Šak to neni kvetina."
- žiarliš na ženatých mužov, ktorých som v živote nestretla (Janči Lašák, Majo Gáborík)
- súčasťou tvojich fotoreceptov je dráždenie vlastného psa klobásou, ktorú celú použiješ a nič mu z nej nedáš
- "Ic het" je tvoja najobľúbenejšia replika, keď poviem dačo akurát nie tebe po vôli a ešte sa ti páči, keď ti vravím, že ťa neznášam
- máš nacvičené jednoduché trápne tanečky a tváriš sa vážne, keď ich predvádzaš
- kupuješ dva balíky chrumiek - jeden pre nás, druhý pre seba
- musím vždycky tuho premýšľať, ako naformulujem svoju požiadavku na teba, lebo ty fakt zrobíš len to, čo ti zakážem
- tvoja "praženica" je v skutočnosti cibuľa s príchuťou vajíčka
- bežíš za mojím vlakom, hoci si ma doň sám poslal, hoci vieš, že aj tak nezastaví a tušíš aj, že to skončí fiaskom – spadneš, roztrháš si bundu, ruku aj nohavice a výpravca na teba kričí, že si sa mohol zabiť (ale to je také fajné, to tu asi ani nepatrí)
- tvoji kamaráti vravia, že som super, a ty sa ich snažíš vyviesť akože z omylu
- na priechode pre chodcov ideš dva metre predo mnou, lebo že mi "prerážaš cestu"
- presviedčaš predavačku, aby ti tú olivovú pizzu dala HNEĎ, lebo že nevydržíš päť minút, a jej sa pre to má oplatiť riskovať robotu
- keď kukáš na hodinky, nezaujímajú ťa ani slony na bicykli
- fotíš ľudí, keď o tom nevedia, a potom im tie fotky posielaš upravené v skicári
- ideš za mnou do Mičigenu, aby si bol so mnou, kým ti nablokujem omáčku, ktorú vraj nedostať v Košiciach, celá naša interakcia trvá asi tri minúty, potom na mňa osem hodín čakáš, kým skončím službu (a zatiaľ prečítaš celú knihu v Panta Rhei) a keď ju skončím, tak si so mnou päť minút, lebo že ponáhľaš na vlak
- vždy sa NASCHVÁL oblečieš alebo učešeš alebo sa tváriš alebo stojíš alebo gestikuluješ alebo rozprávaš tak, že ma stojí strašne veľa síl, aby som sa udržala na zemi. Potom sa začnem vznášať a ty ešte na mňa, akoby som ja bola na vine!!, že "Kolieska, šak čo robíš? Šak poď dolu."

No a taký zostal môj frajer podnes. Ale ja vám poviem tajomstvo. Mnohí by si mysleli, že keď zažijem toľko krívd, že keď na ňom toľko vecí neznášam, prečo som s ním? Napriek všetkému?? Napriek všetkému?? Môžem mať niekto tak rád napriek toľkým nerestiam?? Asi nemôže, myslím, že nemôže napriek toľkým. Ale viete - čo? Práve kvôli nim môže. Práve kvôli NIM - MUSÍ. A taká som aj ja. Je to tak.

 Blog
Komentuj
 fotka
riddler  15. 5. 2015 10:16
To fotenie ludí je dosť divné,tak trochu úchylné ale kým nechlastá a nekláti iné ženy,je to ok
 fotka
kolieskonavoze  15. 5. 2015 13:11
@riddler nie nie, on je super. len trochu prikrášľujem všetko, aby to znelo ešte lepšie.
Napíš svoj komentár