V psychiatrickej klinike sedela Maťka Klábosová a hútala. "Ako som sa sem dostala, čo to má znamenať..." Tak jej išlo hlavou. V miestnosti nebol nik, iba ona sama. Ale keďže takto sa dej nehýbe a neprídete na nič, čo sa tu vlastne stalo (!!), pozveme do izby Maťky Klábosovej ďalšiu pacientku, Eriku. Erika bola na klinike už dlhšie a zvykla si rozprávať sa sama so sebou. Keď počula o novej pacientke, zažiadalo sa jej spoločnosti. Vyrazila dvere svojej izby, čím spôsobila úžasnú paniku medzi pacientmi na druhom poschodí (aj vzhľadom na fakt, že vyjsť na chodbu jej nik nebránil a dvere ani neboli zamknuté) a využijúc tento zmätok, zamierila k izbe Maťky Klábosovej. Zaklopala. Maťka, celkom pohrúžená do svojho hútania, v ktorom našla útechu aj zaľúbenie vo svojom trápení, sa zrazu strhla a vystrašenými očami pozerala na dvere. "Vypadnite!" zakričala rýchlo, "nemám záujem o zboží podomových obchodníkov!" Klopajúcu Eriku úplne vyviedol z miery ten čudný čechizmus, ktorý Maťka použila, ale predsa nestratila duchaprítomnosť a obránila svoju hrdosť. "Ja predsa nie som žiadny podomový obchodník, som od svedkov jehovových." Maťka porozmýšľala a už už jej napadlo, že by Erike mohla otvoriť, dokonca že by jej bola veľmi rada otvorila, už už sa išla dvihnúť z postele, keď tu zrazu Erika začala kopať do dverí raz, dva razy, päť, až kým ich celkom nevyrazila. Potom sa rozbehla k novej pacientke a o dve sekundy už sedela vedľa Maťky Klábosovej na posteli a skúmavo si ju prezerala. "Ja predsa viem, kto si!" vykríkla odrazu. "Viem, si to ty, si to ty," opakovala tichšie, v úžasnom strachu a bezmocnosti si hrýzla si pery a škrabala si vlasy. Maťka v starej pacientke spoznala Eriku, skôr známu ako kamarátku, ktorú videla zo tri razy a s ktorou raz cestovala vlakom. Neskôr počula, že sa Erika zbláznila a vraj jej niet pomoci. Maťkú Klábosovú na chvíľku (asi na jednu až jeden a pol sekundu) vyviedlo z miery, ako sa teraz Erika čudne správala, s akou hrôzou (bola to hrôza? ktovie, možno sa jej to len zazdalo) na ňu pozerala, ale potom si spomenula na ich poslednú spoločnú cestu a celkom sa rozrozprávala. Najprv sa nadchýnala, aký úžasný čas spolu strávili vo vlaku, potom to premostila k receptu na šumivú limonádu a k tomu, ako ju rozčuľuje, že malým deťom v škôlke chcú nanútiť sexuálnu výchovu a kaziť im detstvo. Vravela, ako bolo super, keď chodievala k babke ako malá a ako ju uspávali v hrnci medzi stromami a ako jej frajer síce vôbec nevie variť, ale keď niečo zje, hneď vie posúdiť, či to bolo dobré alebo nie. Maťka bola šťastná. Zoširoka sa usmievala, keď rozprávala niečo pekné, mračila sa, keď sa nad niečím pohoršovala, stále rozmachovala rukami a snažila sa nedýchať tak často a nedýchať tak veľa, aby stihla všetko povedať. Zdalo sa jej, že Erike ešte stále nepovedala všetko, a tak rozprávala ďalej a viac, až kým sa jej nezazdalo, že Erika na ňu púli očiská, nevie sa nadýchnuť a padá k zemi. Maťka Klábosová v panike rýchlo zavolala o pomoc a keď prišla sestrička, začala jej Maťka Klábosová hovoriť, ako je rada, že prišla, že vyzerá dobre v plášti a že si pamätá, ako jej strýc dostal porážku a ako sa vtedy tiež bála, ale že pozná skvelý recept na fit koláčiky a že v Berlíne, kde strávila úžasný októbrový víkend, bolo naozaj super. Potom prerušila sama seba, keď videla, ako sestrička odnáša Eriku a stihla Erike zakričať, ako ju mrzí, čo sa s ňou stalo a že dúfa, že bude v poriadku.
Keď zostala Maťka Klábosová opäť sama, pohrúžila sa do svojej novej záľuby, do hútania. "Ako som sa sem dostala, ako som sem..." - zrazu sa strhla. "Veď, veď kvôli Julči som tu!" Maťke Klábosovej sa vybavilo včerajšie mračné popoludnie, keď stretla Julču na ceste domov z autobusovej stanice a potom sa jej už ďalšie štyri hodiny nevedela zbaviť. Maťka mohla prehovoriť sotva dve vety každú pol hodinu a potom počúvala, počúvala, vlastne už nepočúvala a asi šesťdesiatštyrikrát si predstavila vlastnú samovraždu. "Jedna z nás z tejto konverzácie nevyviazne živá, jedna z nás," išlo jej hlavou celý čas, ako Julča rozprávala o svojej novej robote, o svojom synčekovi Miškovi, ktorý má rád iba mäsko a nepapá kašičku a aké všelijaké metódy už použila, keď sa ho na kašičku snažila presvedčiť, o tom, ako smiešne sa točia pneumatiky v autoservise a že by jej ani na um nezišlo, aký je to zložitý proces, keď sa menia letné za zimné a ešte, že aké diáre sa jej páčia a aké nemôže zniesť. A veľa veľa iného, pravda. Len si myslím, že netreba čitateľov napínať. Hrôzostrašná predpoveď Maťky Klábosovej sa nesplnila a obe účastníčky rozhovoru to prežili. Iba Maťku odniesli muži v bielych plášťoch, lebo tiež tak lapala po dychu a ležala na zemi a v jej očiach neboli známky zdravého rozumu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
hnisavica  21. 1. 2015 12:38
Aspoň si Maťka pekne poklábosila!
Napíš svoj komentár