Kolieska si prečítala dva - tri romány, pozrela si filmy, dívala sa na ľudí okolo.
"Aj ja chcem takto trpieť," myslela si.
Keď sa chce trpieť, tak sa dá. Ale keď je to nasilu, viete, ako to je.
Kolieska zistila, že nemá pre čo trpieť a že v skutočnosti sa trochu nudí. Utrpenie príde raz, netreba ho volať. A keď Kolieska netrpí, nemala by si myslieť, že trpí. Ja sa jej to snažím vyhovoriť, ale čo si ona zmyslí, to tak ľahko nepustí.
Nechám ju tak! Nechám ju a budem sa nečinne prizerať, ako trpí. A budem sa z nej smiať, lebo nič iné si ani nezaslúži Kolieska.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár