Neprehovorili sme spolu už 5 dní. ale mám pocit že je to mesiac. Kurva dlhý mesiac. mám pocit že aj keby si so mnou chcela prehovoriť tak by som to nedokázal. Prehovoriť možno áno, ale pozrieť sa na teba. aby som uvidel sám seba v tvojich očiach. nie. to by som nebol ja. bolo by to to, čo ostalo. Stratil som ťa. Stratil som vás.
Mina je osobitná kapitola. Tú osôbku som mal STRAŠNE rád. niekedy mám pocit že aj radšej ako teba. Pretože u teba tam dávala niečo viac láska. Vždy mi pomohla, stála pri mne, radila mi, utešovala ma že to nieje až tak zlé ako sa zdá, že mám vydržať, že sa umúdriš. To všetko dobré s tebou... stálo mi za to utrpenie. Nespal som týždeň vkuse.. len tak na hodinku dve... lebo som sa nevedel zbaviť myšlienky že tu nebudeš, že sa rozídeme.
No zistil som že je niečo omnoho horšie než akoby sme sa rozišli. Nemyslel som si že mi tak bude chýbať osoba s ktorou som sa pár dní pred tým premáhal ostať v jednej miestnosti bez toho aby som zas nemal slzy na krajíčku. Vkuse rozmýšľať či som po tebe fakt mal tak veľmi túžiť vtedy v júni. či mi to za to stálo. či to za to stálo tebe. teraz som si istý že ti to za to nestálo. človek o ktorého si bojovala sama so sebou. o ktorom si svoje vlastné vnútro presviedčala že nechceš aby odišiel, že ho nechceš poslať preč nakoniec odišiel sám. keby normálne odišiel... ale odišiel v štýle armády na ústupe čo ničí všetko čo jej príde do cesty aby to už bolo nepoužiteľné. ale nespravil to naschvál.
Laura sa do toho len priplietla v nesprávnu dobu keď bol môj psychický stav dosť v riti a jej tak isto. kokotský nápad ísť v noci vonku a na nič cez tú noc nemyslieť znel celkom dobre. bohužiaľ som fakt nemyslel na nič. ani na problémy minulosti a súčastnosti... bohužiaľ ani na budúcnosť a dôsledky. pôvodne som to ani neľutoval. až keď si začínam uvedomovať čo všetko som stratil a dôveru koľko ľudí som zlomil... až teraz si uvedomujem čo vlastne taká maličkosť dokázala. Chýbaš mi. naše zmysluplné debaty. nespavé noci keď sme si písali do rána o totálnych kokotinách a napriek tomu to bolo lepšie ako spánok. O tých ostatných veciach ani nehovorím.. ale tie sú teraz fakt vedľajšie
Neočakávam že mi odpustíš. to čakať nemôžem. sám si neodpustím aj keby si mi odpustila ty. Paradoxne... sa mi viac prieči pozrieť sa na Minu ako na teba. neviem. mám pocit že som ju zradil oveľa viac. aj keď ty si tá osoba ktorú som podviedol. lenže stratil som vás všetkých... a serie ma to ako nikdy. Jediné čo ma ako tak drží aby som nesedel doma ako cecer a nepozeral na bielu stenu celé dni je to že si prečítam tvoje blogy... a uspokojí ma fakt že ťa nezradila tá dôležitejšia osoba z tých dvoch ktoré boli vždy na opačnej strane múru. Pretože ja som ňou nebol ako si mi dala mnoho krát najavo.
Napriek tomu že viem že v tebe tento text vyvolá vlnu smútku... a že zas asi nebudeš myslieť na nič iné.. som ho sem musel dať. chcem aby si to vedela. nechcem aby si trpela čítaním tohto textu ale asi sa tomu bohužiaľ nevyhnem. a nie. nerobím to naschvál. zjavne trpíme obaja. za niečo čo spravil len jeden z nás
Lenže ja si to utrpenie zaslúžim - narozdiel od teba.
"Sometimes a knife right through your heart is exactly what you need....."
Ale chcem to vrátiť späť..... chcem vás obe späť aj keď sa to už nedá. no nie som si istý či to takto nie je pre teba lepšie...
".....Sometimes the things that you're ashamed of make you who you're supposed to be"
Poruším svoje pravidlo o ospravedlňovaní sa...
Prepáč.. Nechcel som ťa stratiť. Chcem ťa späť. aspoň zlomok s toho všetkého.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
29. 1.januára 2020 16:42
CHystám podobný blog. Pomohlo?
Napíš svoj komentár