Vyryté v kameni (alebo ako som porazil závislosť menom Ultima Online)
Čo robí vojaka dobrým vojakom? Je to jeho mozog... alebo jeho srdce? A bol Belitko vlastne vojakom? Ak áno, čím sa vlastne riadil? Tým, či oným? To teraz už nik nezistí...
Rilla sedí a hlavu má v dlaniach. Vedľa nej sedí Bartuc a Eovin. Sedia v polkruhu. Alebo, v niečom, čo pripomína polkruh. Oproti nim sedia večne optimistický Mikyky, zadumaný White Nerdy a napokon Zlosyn. Títo traja dotvárajú šesť-cípy kruh. Vzduch je ťažký a zakalený. Dym z vodnej fajky, ktorú šestica fajčila sa miešal s dymom z ópiovej tyčinky, ktorej ťažká voňa oťapila každého v miestnosti. V prítmí rozmýšľali.
Všetci sa zhodli na tom, že Belitko bol vojakom. Za čo bojoval? Za pravdu, šťastie a lásku. Aspoň na týchto troch veciach sa opäť zhodli všetci. No čo sa týka ostatných vecí, názory sa rozchádzali. Ako zhrnúť človeka do jedinej vety? Pri Rin Tin Tin-ovi to nebolo ťažké, pretože toho všetci dobre poznali. To isté platilo aj o Cikulínovi. Cikulína poznali iba oniečo kratšie ako Rin Tin Tina. No Belitko... Belitko tu nebol veľmi dlho. Vyhnanec zo Stredozeme, bez ktorého by sa Rin Tin Tin do Temného Raja nikty živý nevrátil. Rin Tin Tin sa ho ujal a spolu s Cikulínom sa mu stali rodinou. Na tom sa zhodli. No nik presne nevedel, za akých okolností musel Belitko emigrovať, a prečo musel Rin Tin Tinovi zachraňovať život. Vedeli to iba oni traja. A odniesli si to spoločne do hrobu.
Taktiež nik nevedel povedať, čo zapríčinilo, že je teraz svet o troch úžasných hrdinov chudobnejší. Rille sa Rin Tin Tin zdôveril, že tento svet nieje svetom, v ktorom dokáže byť šťastný. Vravel, že s Cikulínom objavili korenie. Z ďalekých, preďalekých zemí. Volalo sa korenie života. Tvrdil, že po jeho užití svet v ktorom doteraz existoval, a ktorý poznal... že sa rozpadne. Pixel, po pixeli. Vravel, že je to ako nádherný sen. V ktorom sú vône silnejšie, farby sýtejšie, pocity intenzívnejšie a v ktorom slnko hreje oniečo viac. Svet plný neznáma, vôní a kadečoho možného. Vravel jej o tom viackrát, a sťažoval sa, že účinok je krátky, no o to úžasnejší. Vravel však, že nevie, do akej miery je ten nový svet bezpečný, preto to držali pred Belitkom v tajnosti.
Môžu už iba hádať, ako sa o korení a živote dozvedel Belitko. Je možné, že o tom vedel od samého začiatku. Alebo ho náhodou našiel vo veciach po zosnulom Rin Tin Tinovi či Cikulínovi.
Všetci pozrú na Rillu. Tá si ešte viac skryla tvár do dlaní. Všetci vedeli, že mala Rina rada a viac ako obyčajného priateľa. A on ju mal tiež rád, hoci o tom nikdy otvorene neprehovoril. Možno ju na cestu do neznáma volal so sebou. Možno nechcel odísť s ňou. Možno sa príliš bála, a teraz si to vyčíta. Rin Tin Tin už ale odišiel. Všetci odišli. Ktovie aké to tam je. Tam. Kde hladí vietor. Tam, kde smrť nieje iba krátka pauza pred respawnom.
Na dvoch hroboch ešte nestihla narásť tráva, a už je vedľa ních tretí. Ľudia oplakávajú ďalšieho strateného druha v zbrani, ľutujú ho a nechápu prečo, rovnako ako pred ním Rin Tin Tin a Cikulín, užil naraz priveľkú dávku korenia. Azda preto, že chcel za jedinou rodinou, ktorá mu ostala a dúfal, že sa už nezobudí. Splino sa. No nechápu, že ľútosť potrebujú oni, a nie on. Vydal sa tam, kde nie každý napokon skončí, hoci by mal. Čím sa skutočne Belitko riadil? Mozgom, či srdcom? Ako ho jednoducho opísať, aby každý, kto očami spočinie na náhrobku vedel, že tam spí skvelý človek? Napokon sa zhodli aj na tom. Na náhrobku je vytesané:
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.