zanechlo v nej len neporiadok...trosky...bolest zo straty
uz nevnimam okolie pohltila ma ta obavana cernota...zvuky, ku mne doliehaju s takej dialky ze si pripapdam taka vzdialena a pritom som v strede diania
obrazy ktore vnimam su coraz bledie skor mi pripominaju paru ktora vznika s cerstvej rosy...uz zacinaju splyvat s okolim uz ich nedkozem rozoznat...
nedokazem rozmyslat...nedadokazem...nie ja uz nevladzem...hlava sa mi utapa v prazdnote...na nic nemyslim...
v hlave mi bludi iba myslinka strachu...strachu s nepoznaneho
zrazu moja dusa opusti telo...som nemy pozorovatel...konecne zacinam chapat veci
vestci okolo mna stoja...vsetko je pre mna ako pantomyma...obraz ktory vidim s tej dialky je strasny
plac,strach...po lici mi zacnu stekat slzy...slzy stastia?
kvoli nim uz okolie nevidim citim ako mi stekaju pomaly pozdlz oka ztacaju pri nose a koncia v kutiku ust
moje vyschnute pery su zrazu slane ako more
konecne som pochopila co sa deje moja dusa sa stale vzdalovala...zacala som sa branit ale bolo to silnejsie nez ja nez...cokolvek...
som bezmocna...bezmocna si prizat tie strasne slova naplnena strachu otvrim usta a s poslednych sil poviem:
uz je koniec...
moja dusa uz nevidi telo uz som niekde tam kde sa raz kazdy dostane...aj naprik mojej chuti zit sa mi to nepodarilo
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
certiskoo
6. 1.januára 2007 20:36
fuu... thaq toto je dost aj na mna..
Napíš svoj komentár