vsetko je od krvi a ja sedim a prizeram sa
nemam silu dyku vytiahnut radsej ju v nom budem mat ako keby mam zas pocitit prazdnotu
nemo dviham hlavu a cakam kym dojde niekto a tu dyku mi zo srdca vytiahne...prosim tych ludi...ja kricim ale nikto ma nepocuva
vsetci okolo mna prechdzaju zaujaty svojimi nezmyselnymi recami...sem tam sa niekto zastavi ale to len preto aby sa pozrel ako trpim
sedim tam uz dlho a uz som cela od krvi zachvilu sa spravi kaluz krvi ktora sa otriasa v mojom nareku
stratila som nadej...stratila som silu verit v zajtrajsok...stratila som vsetko
este stale okolo mna chodia ludia...teraz si ma uz ani nevsimaju a ja tam sedim bezmocna a neostava mi nic ine len prizerat sa na to
pomaly som prechadzala uz na druhy svet ked tu zahorel plamienok
uvidela som postavu ktora ku mne podisla
zda sa mi ze to bolo male dievcatko..zohlo sa a dyku mi vytihalo a jedine co povedala bolo : DAKUJEM
pytala som sa ze preco dakuje ja ti mam dakovat...a ono len povedlo : ty mi nemas zaco dakovat to neni tvoja chyba ja ti dakujem za to ze som ti mohla pomoct...a odisla
este som tam chvilku sedela potom som vstala
s pocitom ze niekomu na mne zalezi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár