Čakáme na to čo nepríde, na niečo čo len v snoch je. Je to blízko, no vždy nás obíde, nebude to tvoje, ani moje. Strácame čas vierou v nič, nevidíme nič iné okolo nás. Keď myslíš že príde to, krič, ale zbytočne ničíš si hlas. Kričíš, plačeš, hádžeš sa o zem, veľmi chceš aby si to mal. No ono stále nejde to sem, osud je taký, s nami by sa hral. Nebuď už toľko zaslepený, nečakaj na niečo čo je preč. Život nepočká, stále sa mení, ty zabudni a srdce si lieč. Musíš sa s tým proste zmieriť, odišlo to a naspäť to nepríde. Musíš v niečo iné konečne veriť, lebo všetko ťa potom obíde. Ver v niečo čo je pri tebe, ver v niečo čo ti šťastie dá. Ver v tú ktorá, Ťa pustí k sebe, nie v tú ktorá Ťa nemá rada. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj