"Ako. Si. Mohol." vypotila som zo seba, zatiaľ čo som stále stála v rohu miestnosti a sledovala som tú hrôzu. Damon ma ignoroval. A v tom som sa spamätala. V hlave sa mi odohralo znova všetko to, čo sa stalo včera od odchodu z domu. Všetko, čo som spravila. A čo spravil Damon so mnou. Pár krát som zažmurkala a potom som schmatla rifle a rýchlo som si ich obliekla. Potom sveter. A potom som sa vybrala ku dverám. Samozrejme, že Damon si to všimol, pohyb za mnou stíchol.
"Kam chceš ísť?" spýtal sa ma pokojne. "Preč." povedala som. "Preč." zopakovala som a stále som sa neotočila. Nevidela som výraz Damonovej tváre, ani som nič nepočula. Až potom, šuchot pier. Prudko som sa otočila, ale zbadala som už iba čierny fľak, letiaci von z okna. Jasné. Neviem o čo mu ide.
Ale viem. Eric. Kde je? teraz určite letel za ním. Alebo nie? Do riti. Rýchlo som vyšla z hotela a kašľala som na zízajúcich recepčných. Vonku bolo Damonove auto tak som k nemu išla. Bolo otvorené. Nasadla som dovnútra a otvorila som priehradku. Kľúče. A papier. Vytiahla som ho. Navždy. Kto má rozumieť tomuto? Ja. Len ja. Nikdy ma neprepustí. Navždy ma bude mať pod kontrolou, lebo je môj stvoriteľ.
Ale kde je do pekla Eric? Nezostávalo mi nič iné, ako odísť naspäť do Bon Temp.
Za hodinu som stála pred dverami Sookie Stackhousovej. Opäť. Otvoril mi Bill - ešte nespal, stále ešte nevyšlo slnko. "Čo sa stalo? Kde si bola?" spýtal sa ma hneď. "Bola som... S Damonom." Bill prižmúril oči. "a neviem čo je s Ericom." povedala som skľúčene. "Ja áno." povedal potom Bill zamračene. Vyvalila som oči. "Čože?" Bill prikývol a odstúpil od dverí. Vošla som dnu a išla som hore do spálne. Otvorila osm dvere. Na posteli ležal Eric, nevyzeral najlepšie. Vedľa neho sedela Sookie a držala v ruke dve nulky negatívne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.