S mojím staručkým autom nič nebolo, vážne, iba jeden tenučký škrabanec na kapote. Ale autu toho exota to ublížilo. A dosť. To moje ťuknutie mu zničilo zadný nárazník, rozbilo pravé svetlo, pokrivilo kufor a poškrabalo tú žiarivú striebornú. Šťastne som sa usmievala. Až kým mi na okno nezaklopkala milá pani policajtka.
"Vystúpte z auta, prosím." počula som tlmený hlas spoza skla. Vypla som motor a vystúpila som. Veľmi nešťastne som na policajtku pozrela. "Vraj ste do poškodeného bezdôvodne narazili." povedala unudene. Vyvalila som oči. "Bezdôvodne? On sa mi strčil pod auto a ja som už nemala kedy zastať!" obvinila som ho, aj keď času bolo vtedy dosť. "Poškodený tvrdí, že ste pred tým, ako ste do neho narazili zastali." hovorila monotónne. "To nie je pravda!" rozkrikovala som sa. "Je to jeho vina!" zakričala som ako malé dieťa.
A do toho sa zamiešal "poškodený". "Viete koľko ma stálo toto auto stálo?? Viete? Veď pozrite! S vašim šrotom to nič nespravilo!" rozkrikoval sa a to ešte nebol ani dva metre odo mňa. "No dovoľte! Na moje auto nebude nikto hovoriť šrot!" to môžem iba ja, domyslela som si v duchu. Majiteľ sa takmer rozplakal, keď si obzrel poriadne auto zozadu. "Poistka to zaplatí, nie?" spýtala som sa vecne. "Nemám poistku! Top auto má dva dni!" Kričal a teraz mal už naozaj slzy v očiach. Prevrátila som oči.
"Vyriešime to jednoducho." ozvala sa pri mne policajtka. "tam na rohu je kamera, pozrieme si záznam." dokončila. Na sucho som preglgla a majiteľ sa šťastne zaškeril. "No veď sa uvidí." povedal s úškrnom.
Na stanici sme sedeli aj s majiteľom drahého auta dva metre od seba a práve nám púšťali záznam, kde bolo jasne vidieť, že som pribrzdila a potom znovu pridala a napálila som to do druhého auta. Majiteľovi sa úškrn ešte zväčšil, až som si myslela, že viac sa mu ústa roztiahnuť nemôžu. Policajtka ku mne prišla a mračila sa na mňa. Nevinne som sa na ňu usmiala so slovami: "Zvyčajne to nerobím."
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
newgeneration
14. 3.marca 2010 19:39
keďže je to vymyslený príbeh, tak beriem...ale aj tak aj tento mi trochu zdvihol adrenalín...dnes mám ale šťastie
2
Tak tú poslednú vetu si dokážem skutočne predstaviť Len pokuta kam si zmizla..
6
niečo podobné túžim niekedy spraviť... ale iba podobné, nie rovnaké, aby sa náhodou o mne niečo nemyslelo super blog
Napíš svoj komentár