Hej zas som v riti , noa? Nikomu nekážem čítať to.

Pýtaš sa ma prečo si tak skepticky premeriavam tvoj charakter,
Prečo nedôverujem tvojim slovám a prečo neskúšam nové veci.
Neznášam ich, neznášam čokoľvek nové a vôbec sa mi nato nechce zvykať pokiaľ si niesom istá.

Neviem dať jasnú odpoveď šancu perspektívu ani stabilitu , pretože neviem byť sama so sebou. Ťažko sa dá chodiť vo dvojici s 3 kilovým závažím na nohe. Polka "srdiečka" na retiazke s vlastníctvom srdca toho druhého nezaručuje, že ťa nesklamem.

Normálne by som povedala že ty sklameš mňa, rozhodla som sa že prestanem klamať.

Neviem kedy, neviem či sa vôbec rozhodnem a ako sa rozhodnem.






Som niekde na začiatku, aj keď je každý presvedčený o tom že som prešla posledný kilometer a že mi je fajn. Prestal si sa pýtať ako sa mám, pretože odpoveď je zrejmá.

Zdanie klame, to je teraz fuk.

Všetko staré odfúklo, nové došlo bez pozvania a ja? neviem reagovať.
Zabehané zvyky nemením, bojím sa že som na nezastavenie.

Neviem urobiť razantný krok.
Moje očakávania od druhých nedosauhujú to čo môžem poskytnúť ja sama.
Mimiku a city striktne oddeľujem od seba,
Očividne 1000chýb, čo už , nie ja nemám argument ani nedúfam že ho budem mať.


Kde som sa stratila?

V starých pocitoch, v depresívnych pesničkách, v rozchode , v pozdrave z ktoreho som vyčítala viac nez som mala v inej osobe ktorou ja niesom.

Dalšia z viet ktoré šírim tak presvedčivo že tomu ani sama neverím "neporovnávaj neporovnateľné"

Nikto nevie utešiť sám seba, nikto nevie zabudnúť ak nechce
No predsa je veľa ľudí, ktorí chodia s úsmevom na tvári aj keď ním nevyjadrujú to čo by chceli
Mením sa, zostávajúc v tom istom ale pomaly sa mením. Snažím sa pochopiť stratené ja .

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu