Myslíme si, že ovládame všetko, neskôr si uvedomíme, že všetko ovláda nás..

Sedela pri okne a len tak rozmýšľala o tom, že si možno nechala ujsť niečo čo bolo pre ňu dôležité.Možno prvýkrát niekto prelomil jej ľady a ona nespoznávala samú seba.Mala svoje zásady a tie nikdy neprekročila ani o milimeter.

Ironicky sa zasmiala a snažila sa prebrat z tejto melancholickej a ľútostivej nálady.Ako si vždy myslela, že je úbohé ľutovať svoj život a zrazu robila to isté.Pritiahla si nohy k sebe a oprela si hlavu o stenu.Zrazu pocítila strach...rýchlo sa prebrala, postavila pozrela do zrkadla a obzrela si svoju izbu, či je všetko tak ako má byť.Všetko bolo v poriadku, tak čo sa s ňou preboha deje.
ľahla si na postel zapla obľúbenú hudbu a len tak ležala, neuvedomovala si kde je, čo robí čo bolo a čo bude..chcela na všetko zabudnúť, snažila sa zastaviť tok svojích myšlienok nešlo to ..
Vypla hudbu nepáčila sa jej rušila jej myšlienky..
Svetlo sa jej zdalo príliš ostré, izba príliš veľká, steny príliš zelené a príliš veľa ľudí aj keď tam nebol nik, cítila mnohích ..Uvedomila si to..
Zbadala fotku na nočnom stolíku, fotku seba a svojej najlepšej priatelky, upokojila sa, pozrela na ňu, usmiala sa ..a shasla svetlo.Myslela že to bude lepšie..vždy si myslela že ak urobí potrebné opatrenia bude to lepšie, vždy sa mýlila...myslela že keď neuvidí problém vyrieši sa .. no neuvedomovala si že svetlo príde opäť a ona ho nebude schopná vypnúť...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu