Keď sme sa spoznali mala som pocit že nebo nieje tak vysoko, videla som oblaky.Vymienali sme si akýsi zvláštny druh energie z ktorého sme žili.
Využívali nemú reč,stačili nám úsmevy, no ja som sa nikdy nevydržala po tichu pozerať.Bolo to až smiešne ako sa všetky moje zmysly sústredili na teba a ako si ma dokázal uviesť do rozpakov.No často som sa tvárila že si nič nedokázal a uplatňovala som moje rečové schopnosti, teda nenápadný prestup na inú tému.
Keď prišiel prvý problém ,nedokázala som sa otočiť a odísť aj keď som vždy dúfala že sa mi to raz podarí a ty ma zastavíš , ako vo filme.
Nerobila som scény,to si vedel mala som svoju hrdosť.
Naše malé hádky ktoré nespeli k ničomu iba pousmiatiu, následne sme to hodili za hlavu.Dalo sa to považovať ako spestrenie nášho kamrátskeho vzťahu.Chápal si moje výkivy nálad a za to som ti bola vďačná,ja by som sa nevedela zniesť.
Keď prišla prvá hádka so závažným dôvodom tá malá prirodzená hmla pred očami sa začala rozpúšťať, no brala som to s rezervou.
Všetko napokon vypláva na povrch, stalo sa.
Moja "vysnívaná" otočka "ako z filmu" sa splnila no tentoraz som sa nechystala zastaviť , vnímala som , videla som a moje zmysli začali pracovať pre všetko a všetkých, nielen pre teba.Márnivé týždne , kamennátvár a snaha sebazaprenia to všetko bolo mojím cieľom.
Som v poriadku..myšlienka ktorú som si neustále opakovala...
začiatok bez konca, teda to som si len myslela..sa premenil na koniec bez začiatku.
Nepredvídateľné sa stalo skutočnosťou ...film sa nekončí happy endom...nie všetky filmy so znakmi romantickej komédie ňou aj nutne musia byť .. často možno žáner určiť až v závere ..
Keď prišiel koniec nášho priateľstva, možno si to ani nepostrehol, záver asi nebol dostatočne napínavý..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.