Mne to srandovne nepripadalo. Bolo to ako zoznamenie na inzerat. Cudzi ludia a jedina spolocna vec: Slovaci v Prahe. Idem. Lepse ta neistota, ci nebudem stat na kraji vsetkoho a pozerat sa na baviacich sa ludi ako sediet doma a cakat.
Smejes sa, ty predsa odo mna nechces,aby som na teba cakala. Nepotrebujes to.
Pozeram sa na tvoj chrbat,ako sa zajakavas smiechom. Obliekam sa a vyrazam.
Tma v Prahe osvetlena neprirodenymi ziarovkami, kopu ludi vesela este neprirodzenejsim stastim. Ja tam uprostred toho, stratena a sama.
Niekto mi ponuka chipsy. Nechcem ale beriem si, ten usmev ma dostava. Vedla neho este jeden, prave taky ziarivy. A ja zrazu nie som sama. Niekto stoji o moju spolocnost, tak ako o nu ty nestojis. Niekto sa so mnou chce smiat,tak ako ty sa so mnou nesmejes.A nie jeden,ale dvaja. Dvaja krasne sa usmievajuci chlapi s chipsami.
Odchadzam s nimi. Karlov most, ta tak znama stavba po ktorej som sla snad tisickrat, prekvapujem svojou velkostou, tmavou Vltavou ziariacou milionmi hviezd, ktore spadli do nej. Na druhom konci nachcadzame klub. Ano, aj ja tam vkrocim, otvaraju aj mne dvere. Vnutri hraje hudba, tancuju dve dievcata a pivo nalieva casnik, ktory ma lepsiu cast vecera za sebou. Kuzelne miesto. Sedim a pijem pivo a neverim,ze sedim a pijem pivo, pocuvam hudbu a nie som sama a hudba je tak nadherna,ako ziadna ina na svete.
Spievam piesne, o ktorych som zabudla, ze ich poznam. Tancujem nocnou Prahou, mestom, ktore tak nenavidim, odkedy som s tebou prisla. Tancujem s Ruskami a tucnym muzikantom, ktory ma povazuje za krasnu a spieva mi. Spieva slova v jazyku, ktoremu ledva rozumiem,ale ten cudzi muzikant s malickou gytarkou sa na mna pozera tak,ako ty sa na mna nepozeras uz mesiace.
Tancujem a smejem sa a spievam a milujem kazdu jednu minutu z toho carovnehio vecera a nikto sa za mna nehanbi ani ma nepovazuje za gulu na nohe.
Potom sa vraciam domov. Do toho prazdneho bytu, z ktoreho sa pre teba snazim spravit domov. Prazdny, prazdny, ty si prec, alebo si tu? Neviem, nie je v tom rozdiel.
Ale dnes mi to nevadi, netrha ma to ani nepali. Pretoze ja som dnes nebola sama. Prvykrat odvtedy, co som s tebou.
Je to možné?
9 komentov k blogu
1
mixelle
24. 6.júna 2008 13:38
uaw... fakt krásne.. dufam, že máš na nich číslo
3
naozaj uau. máš talent na písanie. veľmi dobre si vystihla situáciu, vinikajúco sa mi to čítalo..... chválim!
5
Ak toto bol "len pokus", tak potom sa teším na ďalšie ... Naozaj dobré!
7
fest fajny blog asi najlepsi ktory som za posledny mesiac citala.pokracuj!
8
No jo, niekedy pridu chvile a pocity ktore clovek necaka... a zrazu je niekde s niekym... robi veci ktore chcel stale robit len chybala odvaha, ludia alebo ta prava atmosfera..
9
tusím ta noc bola carovna pre viacerych
samota a osamelost su dve rozdielne veci..
dobra sprava vsak je, ze obidve mozes zmenit
drzím palce.
krasny blog
samota a osamelost su dve rozdielne veci..
dobra sprava vsak je, ze obidve mozes zmenit
drzím palce.
krasny blog
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Spomienky
- 7 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 8 Robinson444: Anatole France
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Derimax3: Prehovor do duše