Z denníka šialenej nevesty, časť 8.

Milý denníček,

Stretla som s Mucíkom v moteli.

To on to navrhol. Bola som pevne odhodlaná,že žiadne bum bác nebude, takže som si obliekla aj spodné prádlo.
Čakala som,že tam príde s pugétom ruží, sviečkami, darčekom, v obleku.. A on nič.

Mucík prišiel, tváril sa ako agent z Mission Imposible (ten film som videla asi 13krát, Tom Cruise je proste boží). Tvrdil, že ho prenasleduje ujko Voloďa, bol celý potrhaný a naviac páchol.

Mám obavy o jeho zdravie. Nie je možné,aby to bol ujko Voloďa, pretože ten pomáha ockovi niečo hľadať už od včera a stále to nenašli. Ocko určite stratil zase okuliare, to sa mu stáva často. Kde by teda našiel ujko Voloďa čas hrať skrývačku s Mucíkom.
Blázon je to.

Ale potom ma naštval. Na jeho mamu vraj spadla tehla. Na hlavu. Toto už je veľa. Dosť na tom,že sa Mucík z lásky ku mne zbláznil už úplne,ale ešte aj jeho mama sa radšej tvári chorá len aby nemusela prísť pomáhať na svadbu.
A Mucík ju chráni.

Vynadala som mu. Ak si myslí,že jej toto prejde,tak to sa teda poriadne mýli. Svadba je zajtra a mne chýba výpomoc.

Bola som teda pekne naštvaná z tohoto.Takto som si romantické pripomenutie našej veľkej lásky teda fakt nepredstavovala a aj som mu to povedala.
Vypleštil na mňa okále, začal chodit dokolečka a v kuse opakoval: Veľká láska, veľká láska?
Začal som sa báť. Vyzeral naozaj ako keby mu v tej hlave.., no to... vyskočilo.

Zavolala som uja Vasila. Ten sa s ním na skrývačku nehrá, tak nebudem za trasoriťku, že vyzdrádzam jeho úkryt. Aj keď Mucík je podľa mňa na takéto hry už troška starý.

Ale len čo som povedala do telefónu: Ujko Vasil... som sa nedostala ďalej. Mucík začal strašne zavýjať a tak čudne pišťať a kričal: Vzdávam sa, vzdávam sa!
Takže na tú schovku hral asi aj s Vaskom.
Ja som teda vedela, že chlapi sa tak radi hrajú,ale že to až takto prežívajú. To je niečo strašné.

A ja na to nemám proste čas.
Tak dúfam, že sa Mucík dá po tej schovke dokopy. Ale tak ja si myslím, že ujko Voloďa a Vasil sa o neho postarajú.

Ujko Voloďa bol dokonca jeden čas veterinár, tak by to mohol zvládnuť. Prišiel tam za nami s takou veľkou injekciou a pichol Mucíkovi lieky, ten vyvádzal,ako keby sme ho chceli otráviť či čo. Potom sa konečne upokojil a tak blažene sa usmieval.

Ja ti neviem denníček. Nie som si svojím rozhodnutím istá. Neviem, či je pre mňa dosť dobrý, veď sa bojí mojich strýkov, bojí sa ihiel, bojí sa skoro všetkého.
Ale zase, mám mu tak ublížiť? Neviem, ako by to Mucík zvládol, tak silno ma držal za ruku, keď mu pichali tú injekciu.

Radšej sa na to vyspím.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu