Sedím na balkóne, vychutnávam si tradičnú rannú cigu a kávu, pozorujem autá, ktoré sa premávajú po hlavnej ceste. Zrazu sa po ceste prehnal ten vychýrený "šiesty" autobus. Autobus, ktorý sme my, z miestnej osady, počas posledných štyroch rokov tak nenávideli...
Ten pohľad mi pripomenul školu, z ktorej som už takmer tri mesiace preč. Školu, v ktorej som sa naučil, čo je to život. Školu, na ktorú mám obrovské množstvo nezabudnuteľných spomienok. Školu, ktorú som miloval a nenávidel. Školu, kde, resp. kvôli ktorej som objavil dokonca stovky nových kontaktov - priateľov, známych, nepriateľov...
pamätám sa ešte na ten posledný deň letných prázdnin 2008. Bol to deň, po ktorom som mal prvý krát nastúpiť na milované GYMBY... Bol hnusný, priam odporný. V hlave sa mi preháňalo toľko vecí, ktoré ťažili moju myseľ a ktorých som sa bál tak veľmi, že som začínal cítiť k novej škole doslova odpor a to som tam ešte ani nebol... Ten deň však musel prísť. Bolo to zmýšľanie mladého 16 ročného pubertiaka, ktorý to v tom čase považoval za dokonca existenčné veci.. Ten deň však prísť musel.. A samozrejme aj prišiel....
Pamätám sa, bolo to odporné. Mal som tam síce bývalých spolužiakov, resp. spolužiačky. No na tie som sa V TEJ DOBE moc spoliehať nemusel. Tie už boli v najvyššom štádiu puberty - totálne jeblé (v dobrom, samoozrejme . Ja som prišiel do triedy a prežíval som - deň po dni... Nerád nadväzujem nové kontakty v kolektíve, kde bola väčšina ľudí poskupinkovaná vplyvom ZŠ. Tak som sa nudieval, moc nekomunikoval, nepreháňal po chodbách a malo to aj niečo do seba - známky boli vtedy fakt dobré...
Pamätám si na jeden incident, keď som zase nejavil známky záujmu o konverzáciu s tými divnými ľudmi v triede. Sedím, učím sa a zrazu za mnou prišla jedna osoba (M).. Snažila sa o začatie nejakej konverzácie, ale ja som len odvrkol
Postupom času sa ale začali diať veci, na ktoré sa pamätám veľmi dobre.. S príživníkmi smiley: zo susednej obce sme každý deň cestovali aj domov aj do školy. A tak to vlastne celé aj začalo. Niekedy začiatkom októbra 2008 sa môj život začal totálne otáčať.. Každodenné vysedávanie v parku pred školou a aj po škole (cez školu nie - to prišlo až neskôr . Tento park keby vedel hovoriť tak by sa svet dozvedel také veci, ktoré sa v ňom preberali že by väčšina ľudí v našom okolí padla na riť..
Školu však netrebalo zanedbávať, obzvlášť jeden predmet, ktorý som tak miloval a horlivo ho navštevoval tak raz za polrok - Telesná... To boli muky, to bolo utrpenie, to bolo krivdy a poníženia... Ja ako neschopný a bezvýznamný prvák som tam ešte chodiť, musel (veď kto vedel, že po prvom ročníku tam pôjdem tam 2 x za celé zvyšné štúdium? . Našťastie sa našlo zopár ľudí, ktorí zdieľali môj názor a považovali túto hodinu múk za totálne zbytočnú pre rozvíjanie nášho intelektu... Vôbec netuším (keby som chcel, tak nájdem zmienku, kedy to bolo presne ale fakt sa mi nechce , ktorý to bol deň - snáď niekedy začiatkom októbra roku 2008 som nadviazal kontakt, ktorý doteraz považujem za jeden z najdôležitejších počas celej SŠ... Nechcem to tu viac rozoberať - to už je za nami a je to vlastne aj inde..
Prišla zima a večerné telefonáty s Lenkou. Zrazu som bol na skype s úplne neznámym človekom, ktorý nám posielal fotky svojej večera (3 rožky so salámou - tú foto aj niekde mám . To bol zárodok neskôr slávnej brav spoločnosti, ktorá sa viac - menej drží, resp. držala dodnes... Tu začala skutočná Stredná... Ja ako predtým slušný, nefajčiaci, nekonzumujúci alkohol bifľoš som sa zmenil na fajčiaceho, notorického flákača, ktorý mal všetko pass..
Medzi tým som si však našiel cestu k takmer všetkým ľuďom z vtedy 1. Bé triedy GYMBY. Nechcem tu rozpisovať konkrétne zážitky, pretože by sme tu boli fakt dosť dlho... Spomeniem však niektoré, ktoré mi udreli v pamäti, a ktoré považujem za najviac zlomové...Kino - Báthory, Bytčiansky most (+ otočená fľaša bez brzdy , Lyžiarsky, Sratomestské v Žiline, Prázdninový Trenčín a stretnutie s pánmi policajtmi vo vlaku ("to bolo pivo?").
Mohol by som tu písať ešte fakt dlho, ale som rád, že som sa dokopal napísať svoj prvý VEREJNÝ blog a že to, čo som sem napísal sa mi ešte viac zabuduje do pamäti, pretože zabudnúť na to nechcem, vlastne nemôžem..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár