Toto má byť reakcia na uplynulé dni, ktoré som trávil stovky kilometrov od rodnej Žiliny – v Rumunsku. Keď som 23. apríla premýšľal o tom, ako tam bude tak sa musím priznať, že som mal isté pochybnosti a dokonca aj predsudky voči tejto krajine...Teraz je však už všetko inak.
Mal som v pláne napísať článok plný dvojzmyslov, rôznych výrokov a iných vecí ktoré sa tam stali, ostatne to mal byť článok ako väčšina z tých, ktoré tu sú. Posledných pár dní tam však všetko zmenili. Keď sme sa v pondelok vydali z Oradei smerom do Bratislavy, na jednej z posledných zastávok ma akoby niečo prinútilo k tomu, aby to aspoň raz bolo trochu vážnejšie, pretože táto udalosť si to fakt zaslúži.
Na istej fare neďaleko Veľkého Varadína som si uvedomil, že to, čo som prežil tam sa zapíše do mojej mysle ako jedna z najlepších výjazdov vôbec. To božské ticho v okolí tohto miesta bolo veľmi silné a v tej chvíli sa mi z tej krajiny odchádzalo ešte ťažšie (Áno to píšem ja, čo som si myslel, že mám rád ruch mesta).
ZAOSTALÉ RUMUNSKO
Predsudky nielen Slovákov ale aj ostatného „západného sveta“ (z pohľadu Rumunov) sú absolútne neopodstatnené. Áno, cigáni sú tu, aj tam ale aj vo Francúzsku a aj ďalej na západe. Keď sme pri tejto téme porovnajme si rumunského a slovenského róma. Slovenský róm žije v osadách, chodí pýtať „cigaretku“ alebo „polievočku“ prevažne po železničných staniciach a na iných rušných miestach veľkých miest. Rumunský cigán má postavenú honosnú vilu väčšiu ako Bratislavský hrad a ako povedal náš profesor: „Na Slovensku kope čierny pre bieleho, v Rumunsku biely pre čierneho.“ Asi to tak naozaj bude. A ďalšia vec.. osady sú aj tam, prirodzene. Ale v žiadnom veľkom meste som nič takého nespozoroval. Košice – Luník alebo Žilina – Bratislavská ulica to nieje prípad Rumunska.
Za 6 dní som prešiel viac menej 10 veľkých rumunských miest. Kto hovorí o zaostalosti tak nech si porovná rozpadávajúci sa ktorýkoľvek slovenský hrad (Spiš, Trenčín atď) a porovná si to napr. s Rašnovským hradom neďaleko Brašova. Oni majú úctu k pamiatkam. Možno preto sú zaostalí. My máme úctu k hrabaniu peňazí. U mňa si Rumuni vyslúžili obrovský obdiv a už teraz rozmýšľa, pri akej príležitostí sa tam vrátim...Keby som nebol tupec a vedel by som aspoň jeden jazyk na úrovni tak by som rozmýšľal aj o tom pobyte na Klužskej univerzite.
***
Už keď som na druhý deň videl Satmár, pochopil som, že to bude úplne iné ako v mojich predstavách. Nikoho to nejak neočarilo ale to mesto proste vyžarovalo niečo, čo na Slovensku nenájdete – čistota, všetko pekne upravené, obrovské parky atď. Opäť porovnanie so Slovenským mestom. Žilina – Obrovský park a námestie Ľ. Štúra – zbúrané a momentálne tam stojí Aupark. 800 rokov stará fara pri Farskej Uličke, farských schodoch a Hlinkovým námestím – práve tam stojí monštrum menom Mirage a fara – zbúraná.
„Môžete ísť do Paríža, Londýna, Washingtonu aj neviem kam, ale Rumunsko – to sú aj naše dejiny.“
Ďalší postreh, ktorý mi otvoril oči. Rozmýšľal som, resp. bol som už rozhodnutý že ak všetko dobre pôjde, tak budúci rok navštívim ten ospevovaný Rím. Teraz som si istý, že ho vynechám a takto o rok už budem možno pridávať fotky na Facebook z Bosny a Hercegoviny. Samozrejme, závisí to aj od toho, či tam pôjdu ľudia ako teraz, pretože bez nich by to nebolo ani z polovice tak dobré ako to naozaj bolo. Vzťahy sa utužili, možno rozvinuli.. Aj keď občas medzi niektorými došla ponorka tak kašľať na to, veď zase prešla. Tá partia a tí ľudia, ktorí sa tam zišli – proste sto bodov. (pozn. nejdem to ďalej rozvíjať – domyslite si
Doteraz som považoval za „najobľúbenejšie mesto,“ ktoré chcem navštíviť škandinávsky Štokholm. Teraz, keby som si mal vybrať, ani minútu by som neváhal a vrátil by som sa do Brašova. To mesto je proste pre mňa nový cieľ, do ktorého sa určite ešte niekedy dostanem. Nočná „prehliadka“ Čiernej katedrály bol asi najlepší zážitok vôbec. Priznám sa, že som ani slov nemal...
Kluž – Korvínova socha na námestí – ďalšia vec, ktorú stojí za to spomenúť. A keď sme už pri tom Kluži – intráky komentovať nejdem – aj keď to boli skôr izby pre hostí tak ani niektoré slovenské hotely sa nemôžu pochváliť takýmito izbami. Kluž bol proste tiež super.
Bran – Drakulov hrad. „Odfotíme sa, kúpime malých Drakulov a ideme preč“ – netreba komentovať – hrôza, všade plno ľudí, smrad, hovadiny a história nikde – Rumunské Bojnice. Drakulov hrad – „Hrad, kde Drakula nikdy nebol.“
Sibiu, Alba Iulia, Sighisoara – Habsburská pevnosť, plno chrámov, prekrásnych čistých námestí atď. Ak niekto budete mať príležitosť ísť do jedného z týchto miest tak vám radím – neváhajte.
Večery tam sa niesli v znamení.. no čoho asi.. ale dobre bolo. Síce som vraj stále pindal na všetko čo som chytil do ruky ale to bolo asi z podráždenia, že sa to blíži ku koncu. Za zmienku stoja aj tie „cikpauzy“ a „fajčpauzy,“ víno za 1999 forintov a štrngajúce fľašky v autobuse.
Jediné, v čo stále dúfam je, že budúci rok sa zozbierame aspoň tak, alebo aspoň tá zdravá väčšina, ktorú teraz mám na vrchu hodnotovej pyramídy..
Získal som aj dva nové vzory, ktoré mi ale robia aj dosť veľké problémy (resp. si ich robím sám, keďže sa neučím . Profesori boli proste bohoví. Nečakal som, že s nimi bude až taká sranda. Tie hlášky čo sme si vypočuli stáli za to.
Keď som rozmýšľal, čo sem napíšem, tak som mal v hlave premyslených oveľa viac viet.. Ale asi som konečne dospel a na rozdiel od môjho predošlého blogu ešte z časov SŠ som sa naučil, že nie všetko treba hovoriť, lebo častokrát sa isté veci môžu otočiť proti mne. Nechám si teda isté veci len a len pre seba.
Rumunsko – Teším sa keď sa tam zase raz vyberiem.
To je všetko... čo som sem napísal...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
salkoo
1. 5.mája 2013 19:18
to ste išli so školou či ako ?
3
Trenčiansky hrad je náhodou zachovalý! Rozpadol sa iba raz. Ale už je niekolko rokov pohode.
Napíš svoj komentár