študujem filozofiu,rádoby pilne.
Strunka,čo nám rezonuje,tá mi odhalí
že čast nášho kvietka bolestne hynie.
Ako sme ho len živili,ako obmývali
myrtou,krvou ba i vodou z boku Kristovho.
Potom sme si plazmou nehy rany vymývali,
kým zacelila sa tá škára krehkou výzdobou.
Desili nás predstavy studeného oktobra,
zboka nabok bodavý dych ta preklínal.
Slzy nás dusili,bozky solených rán
hladili ta po líci kriedy,ten milodar,
ked záchvev toho korena v duši
mokvá v tarche lží čo tuším.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár