Hrstky vrán na telegrafnom stlpe medzi domami. Toalentou vodou žiari línia,búriacimi vlnami. Sme to my,čo toaletnou vodou malujeme vodomalby, kávovou zmesou z automatov vetnej stavby možnej pravdy. S kávovou zmesou z automatov kde búraš vždy moje ja, čo nie je viac výrečné. Čo nie je viac výrečné, ako pulz kanálikov šarlátu, ktoré kolonizuje tvoja duša. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj
chcem čítať ďalšie verše a
ďalšie básne tajuplné.