Hrstky vrán na telegrafnom
stlpe medzi domami.
Toalentou vodou žiari
línia,búriacimi vlnami.

Sme to my,čo toaletnou
vodou malujeme vodomalby,
kávovou zmesou z automatov
vetnej stavby možnej pravdy.

S kávovou zmesou z automatov
kde búraš vždy moje ja,
čo nie je viac výrečné.

Čo nie je viac výrečné,
ako pulz kanálikov šarlátu,
ktoré kolonizuje tvoja duša.

 Báseň
Komentuj
 fotka
ixka  30. 3. 2008 13:00
Toto je záhadné, toto je dobré...

chcem čítať ďalšie verše a

ďalšie básne tajuplné.
Napíš svoj komentár