Krutý plač a temné chvenie,
škripot jarma na poli
Kde odjakživa jak tie voly
ryjeme brázdy,duše súženie
Kradneme si navzájom,v oku našich otcov
všetky lásky,slasti,zlaté kvapky rozkoše
i tie malé márnivosti,diadémy,s kým už že
nebodáme nože do chrbta sestrám,my,stádo psov
S dúfaním,že pokánie a plač naoko tečúci
tryská z nás zúfalstvo
potom lží,bárs aj sto
pretavia náš výstup do rúk zla retuši
Potom zrazu spokojnost cítime aj za dvoch
za tú službu Temnému,čo o nás tolko vie
V pachu poti a cudzej krvi zlost v nás ticho zrie
Vyrastá z nej plod,naše krmivo,ktorého sme otrok.
Lásky pravej sladké líce odvráti sa stokou
poskytnutá je nám atrapa toho pižma
Herkules a Kristus,depresia-naša chyžná
Spúta nás do objatia mysle našej okov.
Ty,divák,sleduj toto divadlo groteskné
Kde slzy,špina,strasti v nás krmia náš žalúdok.
Pokrytci sme,som,budú aj deti naše,bitúnok
Tak by som ta prijal-domov moj-vonaj plesne !
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sleeper
29. 3.marca 2008 23:28
neviem je to na mňa príliš zložité nejaká myšlienka??
3
No,chcel som tym rozobrat ludske spravanie z negativneho pohladu na vec...Dik za nazory zatial
4
ooo, ozaj dobré. páči sa mi, že to nie je iba zhluk umelých rýmov a má to aj myšlienku. ozaj dobré!
5
No, pouzivas prilis epicke vyjadrenia a zvlastne frazy, ako keby si tam chcel dat tu "poetickost", ale osobne sa mi pacia viac basne pisane hovorovou recou, takze tak...
Napíš svoj komentár