Riecna Pri krotkej riečke sa prechádzam, Zurčí mi známe slová Kým sa s nepokojom rozchádzam, stále padám k tvojim nohám Akási elégia znie vo vzduchu Kakofonia šepotu a stonov Prajem si ta,v tomto nebeskom hluku vedla seba mat,len mi to dovol Ba za mestom sa snád tie hladné duše nasýtia čírosti minerálov tvojich očí a daruješ im rozhrešenie,smu že Prirodzene jak chrasta k rane lipnut sladko na tvojom lone? Stastny som,ze dovolíš to rytierovi Pomenovanému zrovna po mne Aj ked štít mu páchne nenávistou a egoizmus mu prilbicu obopína Nehynucej lasky ziarivý algoritmus ti sperky cnosti pozbiera. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj