Niekto by povedal, že som v tom čase bola úplne sama...
Nebola som. A ja som to pochopila. Boh bol so mnou. Každé ráno som vstávala s ním, s ním som pila kávu, s ním som sa zhovárala, modlila.
Po niekoľkých dňoch virtuálnej samoty som zapla telefón, otvorila facebook a z toho množstva správ som zbadala iba jednu: ,, Ideme na godzone tour?"
Po prečítaní tej správy som si uvedomila, že Boh mal so mnou väčší zámer ako len to, že so mnou vyplnil môj čas. Pochopila som že on odo mňa nechcel, aby som si vypla telefón, či to aby som nekomunikovala s ľuďmi okolo mňa. To, čo on odo mňa chcel bolo hlavne to, aby som si znova pripomenula, že tu je so mnou, že nie som sama, že tam vonku ma čaká láska. Od neho, od rodiny, priateľov. Že to, že sa cítime úplne bez síl je len v našej hlave. Pretože práve sila, ktorá je okolo nás je to, čo potrebujeme každý deň. Na to aby sme boli šťastní potrebujeme úsmev, lásku, priateľstvo, dôveru, úprimnosť, pravdu a rodinu. On ma utvrdil v tom, že nikdy nie som sama. Že nikdy nemám chcieť byť sama, pretože láska od ľudí k ľuďom je nekonečná. Presne tak ako jeho láska.
A tak sme s kamarátmi šli na godzone tour a bolo to niečo neskutočné. Toľko úprimnosti, priateľstva, dobra na jednom mieste. Niečo, čo sa slovami vôbec nedá opísať.
Boh ma prostredníctvom týchto dní poslal na nový level priateľstva, viery a hlavne mi dovolil kričať jeho meno z môjho srdca bez akéhokoľvek pocitu viny či hanby. Pretože, za to že v neho veríš sa vôbec nemusíš hanbiť! Veríme v neho spolu a sme v tom spolu.
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
tinica
21. 11.novembra 2016 16:49
Myslím, že by si mohla napísať takéto pekné svedectvo aj godzone tímu Určite by sa potešili
3
Napíš svoj komentár