Vždy som sa snažila o to aby mi mohli dôverovať. Nechcela som aby sa na mňa pozerali s výrazom „sklamala si nás“ s hrdosťou môžem povedať že sa mi to podarilo. Síce mi nikdy nepovedali že sú na mňa hrdí, ale ani sa im nečudujem, nemajú byť na čo keďže v živote som nič super neurobila. Všetko čo som začala robiť som až veľmi rýchlo zahodila za hlavu ako učenie sa hrať na flautu alebo plavecké tréningi. Pri ničom som neostala dlho.
Pamätám si na to keď som chodila do škôlky, konali sa vždy nejaké vystúpenia a tak, posedenia rodičov a detí a moji rodičia tam vždy chýbali. Ani na jedno moje vystúpenie neprišli. Ako malému dieťaťu mi to vadilo a hnevala som sa na nich preto, ale dnes viem že nemali na výber.. chceli aby mi nič nechýbalo. Dnes keď vystupujem v škole je mi jedno že ma nevidia rodičia, akosi som si už na to zvykla.
Moja mama mi je veľmi veľkým kritikom pochváli ma raz za 3 mesiace aj to jej musím ukázať čo som urobila, ako napr. dnes keď som robila poriadok v skrini našla som svoje obrázky ktoré som kreslila asi tak pred dvoma- troma rokmi niektoré mi zhodnotila kladne iné zas nie. To čo pre mňa vyzeralo dobre jej sa nepáčilo. Som však vďačná, že ma nikdy nenechala lietať v oblakoch a robiť si falošné nádeje.
Viem že ma ľúbia aj keď to nie vždy ukážu tak ako by mali. Chápem že mama nemá vždy chuť ma objímať vtedy keď si zmyslím.. ale stojí to za to keď ma objíme vtedy keď som chorá.. hneď sa cítim dobre. Som rada že mám takú mamu je super.. aj keď ma dosť často nahnevá..
Oco zakaždým opakuje že ho nesmiem sklamať občas je to dosť únavné to počúvať, ale aspoň ma núti aby som na to nezabudla. Mám voči nemu rešpekt. Nemôžem si dovoliť to čo iní ľudia v mojom veku napr. prísť domov ožratá na mol alebo o hodinu si svojvoľne predĺžiť večierku. Vďačím mu za to že zo mňa nevyrástla nejaká alkoholička, feťačka a ani šľapka..
Áno rozčuľuje ma že na mňa dávajú taký pozor, koho by to nerozčuľovalo. Ale aspoň vidím že im na mne záleží nie tak ako ostatným rodičom, ktorý svoje 13 ročné deti nechajú vonku do jedenástej večer.
Vychovávať ma nebolo ľahké keďže mám vlastnú hlavu už nejaký ten čas.. a nemám rada keď mie niekto do niečoho kecá.. No myslím že ma nevychovali až tak zle.. snažili sa..
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
2
Dala si to prečítať aj svojim rodičom?
O kvalitách blogu sa nebudem vyjadrovať pretože sama vieš že kvalita je dobrá
O kvalitách blogu sa nebudem vyjadrovať pretože sama vieš že kvalita je dobrá
3
je pekné ako si to povedala, hmmm teda napísala ... lebo naozaj to obdivujem, že si dokázala zhodnotiť ako plus to, čo by väčšina zhodnotila ako mínus... napríklad večierku a podobne...
5
vychovali.. ťa veľmi dobre.. a tvoja mama je super.. . .. moji rodičia sú dobrí, nemôžem povedať že nie.. starajú sa o mňa aj ma pochvália, podporujú aj kritizujú, občas by som ich najradšej povraždila, ale.. to len keď som naštvaná, a tak.. .. tomu sa budem ešte venovať..
Napíš svoj komentár
Málokto si dokáže uvedomiť tak ako ty, že to, že ti rodičia nedovolia túlať po nociach, ožierať sa, drogovať neznamená, že ťa nemajú rady, ale práve naopak že im na tebe záleží