Môj oco mi veľmi neumožnil rozhodovať sa. Povedal, že nech sa neopovážim urobiť nejakú somarinu, aby sa za mňa nemusel hanbiť. Žijem s nim už pár rokov takže viem aký je ... keby som niečo také urobila odpísal by ma už navždy a nedal by mi už nikdy príležitosť, aby som mu dokázala že sa mýlil. Takže celý ten čas som na neho brala ohľad a správala sa ako poslušná dcérka, počúvala som ho na slovo možno nie vždy, ale aspoň som sa správala tak, aby sa za mňa nemusel nikdy hanbiť. A tak mi vlastne neumožnil učiť sa na vlastných chybách. “Hovorí sa, že len hlupák sa učí na vlastných chybách a múdry na chybách druhých.” Podľa mňa je to tá najväčšia hlúposť.. Keď vidíte, že niekto iný urobí niečo zlé, nejakú chybu, nič to s Vami neurobí . Neviete ani to ako sa ten človek vtedy cíti a čo prežíva, čo mu akurát vtedy výry v mysli. Ale len keď tú chybu urobíte vy presne viete aké to je, a až vtedy si uvedomíte, že to už nikdy nechcete urobiť, lebo už nikdy sa nechcete cítiť tak ako vtedy. Takže zastávam názor, že učiť sa na vlastných chybách je oveľa účinnejšie, než na chybách druhých.
Mala som možnosť vidieť veľa ľudí, ktorým bol prednejší názor iných než ten ich vlastný. Bola som za kamarátkou v neďalekej dedine. Bola som so svojim priateľom a aj ona tam mala svojho priateľa. Bola úplná tma, sedeli sme v zastávke a čakali kým príde autobus. Kámoška sedela priateľovi na nohách a bozkávala sa s ním. Zrazu nám povedala, aby sme sa pre dňu postavili a kryli ju keďže jej rodičia mali oproti autobusovej zastávke okno a pekný výhľad z obývačky. Nedala si vysvetliť, že ju v tej zastávke nie je vôbec vidno, keďže bola tma ako v hrobe. Tak sme ju aj tak kryli... Nenávidím to aké myslenie majú tí starí ľudia na dedine. Veď je to až trápne. Už vidím ako by sa tvárili a čo by hovorili keby som tam nabehla s plavkami, kde spodok sú tanga. Už o 5 min. by každí vedel aký mám zadok.. Preto sa mi veľmi páčilo aké to je pri mori. Tam je ostatným úplne ukradnuté či máte nadváhu 10 alebo 50 kg. Videla som tam promenádovať sa ženy v stredných rokoch hore bez, a poviem Vám pekný pohľad to nebol, ale obdivujem ich zato, že sa nedali zmanipulovať názorom iných a rozmýšľali sami za seba.
Bolo obdobie keď som sa aj ja riadila názormi iných .
Bola som na základnej škole, snažila som si nájsť kamarátov, chcela som byť obľúbená a všetko čo k tomu patrí. Ibaže nebola som ani pekná a ani múdra. A okrem toho mala som menší problém s tým že veľmi ťažko som sa opaľovala, takže som bola takmer nonstop biela. Možno si poviete , veď to nie je žiadna tragédia. No aj ja som si to hovorila, ibaže komentáre typu „ bože, ty si biela, veď rob so sebou niečo“ som zrazu počula čoraz častejšie a nebolo mi to zrazu tak jedno. Len kvôli tomu aby som to nemusela počúvať, som začala chodiť do solária. Bola som ochotná zničiť si pokožku , len kvôli pár ľuďom ktorí ma nebrali takú aká som a ja som sa zbytočne nechala zmanipulovať ich názorom. Dnes už tieto poznámky ignorujem a je pravda že som ich už takmer 2 roky nepočula. Teraz som na strednej škole a nie som o nič tmavšia než som bola vtedy. Ibaže teraz mi to už nik nevyhadzuje na oči a ani môj priateľ s ktorým som už rok a pár mesiacov proti tomu nič nemá.
Keď som nastupovala na strednú školu, kúpila som si z kníhkupectva jednu knižku, neviem či môžem zverejniť názov takže pre istotu si to nechám pre seba ( ale kto mi napíše že chce vedieť názov, s radosťou Vám ho poviem. ). Hovorila o tom ako vychádzať s ostatnými ľuďmi a ako zlepšiť priateľstvá. Veľmi sa mi páčila, keďže hovorila veľmi výstižne. Najviac sa mi páčila táto veta : „Kritizovanie nemá zmysel, zbytočne tlačí ľudí do obrannej pozície, a tým ich núti obhajovať sa .“ Hltala som slovo za slovom. Nedokázala som pochopiť ako niekto dokáže napísať knihu, ktorá tak jednoducho, ale pritom presne opisuje správanie ľudí. To že mi neustále tí ľudia pripomínali moje nedostatky posilnilo moju nenávisť k nim, ale aj napriek tomu som im chcela dokázať že ma podceňujú.
Odkedy som prišla na strednú školu cítim sa fajn aj keď nie vždy, aj tu som natrafila na pár falošných ľudí, ktorí sa hrali na dobrých kamarátov. Samozrejme patrím medzi tých ľudí, ktorí nesmerujú hneď nahor a nesnažia sa dostať k elite triedy, keďže verím, že obyčajní a jednoduchí ľudia mi môžu poskytnúť viac než tá elita. Snažím sa v nich nájsť tie dobré stránky. Bohužiaľ nie každý ich má. Na strednej škole som sa hneď medzi prvými zoznámila s jedným chalanom. Nebol obľúbený a pravdu povediac v triede ho nemal takmer nikto rád, nehovorím, že to bolo bezdôvodné samozrejme niektorými vecami, čo urobil si to len viac znepríjemnil. Medzi jeho problémy patrilo to, že bol veľmi chudý a ako sa hovorí v tom období by chalan nemal vážiť rovnako alebo dokonca menej ako dievča. Takže si z neho každí robil srandu. Bol taký chudý že bolo vidno len jeho kosti. Do posilovni nechodil. A raz pred všetkými sa dokonca opovážil povedať, “veď ja si môžem vybaviť posilku aj zadarmo”. No a to nemal povedať, po tejto vete bol len ešte väčším terčom posmeškov. Keďže som ho chápala snažila som sa ho utešiť a ukázať mu, že sa nemá vzdávať a brať si ich reči k srdcu. A že nech s tým niečo robí, že tak o pár mesiacov im všetkým môžu spadnúť sánky z toho ako sa všetci mýlili.. A možno ho budú aj akceptovať. Ibaže jeho športy ani cvičenie v posilke veľmi nezaujímali, ale zato bol veľmi nadaný čo sa týka učenia. Od prvého ročníka už pribral pár kíl, ale posmešky ubudli len z polovice. Držím mu prsty, aby im raz dokázal že je niečo viac než sú oni.
Možno sa Vám zdá, že tento článok bol úplne od veci a že vôbec som nepísala o tom čo hovorí názov, ale mýlite sa. Je to môj osobný názor. V každom z prípadov bola jedna spoločná vec a to “ nejaká iná osoba alebo osoby ”. Neustále sme pod tlakom a ovplyvňovaní nejakými ľuďmi. Keď si myslíte, že Vás sa to netýka tak sa veľmi mýlite. Týka sa to každého. A ešte niečo, nechápem prečo sa každí stará o druhých a o seba nie. Veď kritizovať vie každí. Čo tak skritizovať sám seba. Myslím, že to by bolo oveľa prínosnejšie.
Úvaha
Komenty k blogu
1
pally27
7. 9.sept. 2008 16:26
Mám taký pocit že ty maš proste vždy pravdu! Neviem prečo ale vždy dokažeš vec tak výstižne vypovedať! Ani som sa veľmi nena... ale pochybujem že sa to zmení šak vidíš aký som chudí aj teraz! Rasatie mi iba brucho a suchy som furt! ale nevadí
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia