Pre každú generáciu sú ich problémy tie najzávažnejšie a problémy starších alebo mladších sú pre nás bezvýznamné, akoby to ani neboli problémy. Nikdy som nemala rada keď mi rodičia povedali „ ty máš teda problémy“ alebo „ mať tak tvoje problémy“ áno boli to problémy, ktoré pre nich nič neznamenali, ale pre mňa to bolo ako koniec sveta, akoby mi niekto narušil moju zónu. Ja im nehovorím že ich problémy sú hlúpe, lebo viem že to tak nie je. Sú pre nich rovnako dôležité, ako tie moje pre mňa. A preto som sa naučila každého problémy brať za dôležité. Ani jeden problém by sme nemali brať na ľahkú váhu.
Čo ma ale problém s tým, či žiť alebo zomrieť.? ? asi to že každý kto zažíva nejaké problémy, cíti sa bezvýznamne a tak na nič, nevie ako ďalej, lebo jeho problémy mu pripadajú tak veľmi ťažké nato aby s nimi mohol bojovať. Darmo tomu človeku budete hovoriť aby sa upokojil a aby to riešil vtedy keď bude mať čistú hlavu. Je to tá asi najmenej užitočná rada, viem to podľa seba. Niekto kto má samovražedné myšlienky to zoberie ako to že mu radí niekto, kto o tom nemá ani páru a v živote sa necítil tak ako on. Prečo by mali počúvať niekoho kto nevie čo prežívajú.
Neznášam tie hlúpe frázy typu: „neboj, všetko bude v poriadku.“ „všetko sa napraví.“ „ zase budeš šťastná“ „nechaj tomu čas“ a pod. Tieto frázy nikdy nič nevyriešia a človeka môžu nahnevať, ale pritom sú tak veľmi pravdivé. Ibaže vysvetľujte to človeku ktorý nechce čakať, ktorý sa cíti mizerne teraz a nie zajtra, alebo o rok..
Neustále ma prekvapuje to akí sú ľudia inteligentní, ale pritom takí slabí. Prečo musíme prežívať emócie ktoré neraz tak veľmi bolia. prečo sa občas cítime tak, akoby naše srdce pomaly, ale isto prestávalo biť. Prečo máme to obrovské spektrum emócií, ktoré prežívame pomaly každý deň, : strach, bolesť, smútok, samotu. Toho sa bojí hádam každý z nás. Nie sú to len emócie, ktoré nám na tvári vytvárajú vrásky, ale tiež dôvod prečo polovica ľudí sa cíti tak bezradne a tak, že už stratili chuť ďalej žiť. Kedysi šťastné dievča teraz sedí v parku na lavičke a pozerá do zeme, spomína na to aká bola kedysi šťastná. Má pocit akoby sa jej celý svet otočil chrbtom. No nezabúdajte, že takto sa necítite len vy, cíti sa tak milión ďalších ľudí. Cítite sa bezradne? ? prečo si o tom neporozprávate s nejakým svojim dobrým kamarátom? ? , nemyslím si, že by Vás odmietol. Lebo priatelia sú na to aby nám pomohli, keď sa cítime bezradne. A keď naše krídla prestali lietať, sú to práve oni ktorí nás podvihnú a my vzlietneme opäť.
Ale jedno viem isto, pre niečo sa ozaj oplatí žiť a tím je kopu pekných vecí okolo nás. Spomeňte si na to ako krásne vyzerá príroda na jar, ako počuť spev vtákov v korunách stromov, ako slabé ale pritom tak nedobytné lúče slnka snažiace sa preniknúť cez vaše okno. A čo tak leto, ešte stále cítim na pokožke to pálivé slnko, vlny ktoré narážajú o telo. Zbožňujem rána a zbožňujem večery a to aká je prekrásna príroda.
Ešte stále nemáte dostatok dôvodov prečo sa rozhodnúť pre život.? ? čo tak ľudia, ktorý Vám veria a spoliehajú sa na Vás, chcete ich nechať samých? ? priatelia s ktorými sa denno-denne stretávate v reštaurácii. Predstavte si teraz to prázdne miesto medzi nimi. A tú bolesť, ktorú v nich vyvoláte. Tá bolesť bude oveľa väčšia než je práve teraz tá vaša. A bude im oveľa dlhšie trvať než sa jej zbavia.
A keď ešte stále cítite že sa Vám nechce žiť a že už aj dýchanie je pre Vás utrpením, predstavte si to, že niekto na zemi je na tom oveľa horšie ako vy. Pokiaľ máte strechu nad hlavou, každý deň čo jesť a na sebe máte oblečenie, nič iné vám ani netreba, niektorí ľudia nemajú ani to.
Úvaha
4 komenty k blogu
1
theburningred
8. 9.sept. 2008 17:24
nech je človeku akokolvek zle žiť sa oplatí lebo život je niečo nad čo neexistuje dôležitejšia vec .. bez života sa nikam nik z nás nepohne ani o kúsok dalej ani neuskutočný svje plány či túžby . preto sa žiť oplatí ..znie to ako fráza môžno ako klišé no najdôležitejšie je to aby sme sa na svete boli tým kým sme a nie niekím iným jedinú správnu môžnosť ktorú máme je byť jedinečným ...teda tým kým sme ...
3
je to pekné a poetickejšie jak moje ale ne ne, ten koniec sa mi veľmi páči, a aj chcem doplniť :::::Ešte stále nemáte dostatok dôvodov prečo sa rozhodnúť pre život.?? čo tak ľudia, ktorý Vám veria a spoliehajú sa na Vás, chcete ich nechať samých?? priatelia s ktorými sa denno-denne stretávate v reštaurácii. Predstavte si teraz to prázdne miesto medzi nimi. A tú bolesť, ktorú v nich vyvoláte. Tá bolesť bude oveľa väčšia než je práve teraz tá vaša. A bude im oveľa dlhšie trvať než sa jej zbavia. ____ no mozno im to bude trvať dlhšie aj preto lebo si budú mylsieť, že sú na vine, alebo si budú vyčítať, že mohli niečo spraviť ....................... ale je to pekné, ako všetky tvoje blogy
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia