Mám písať o niečom optimistickom, , ? ? veď to sa nedá. Ako mi raz na otázku „prečo nekreslíš aj farebné obrázky„ kamarát odpovedal „svet nie je natoľko pekný aby mohol byť farebný“ Dnes som mala nádherný deň, ale čo je to v porovnaní s tým, že ma sklamala ďalšia osoba, ktorú som počítala medzi svojich priateľov už sa vážne začínam zamýšľať nad tým či náhodou nie je chyba vo mne. Ani neviem či to vôbec chcete počúvať. Myslím, že vlastných problém máte určite tiež dosť. Dnes o tom nechcem písať. Už mám dosť rozmýšľania nad tým akí sú ľudia zákerní. Keby som to vedela isto by som sa nenarodila, samozrejme keby som mala na výber..
Už sa mi nechce pozerať na ľudí a báť sa, že mi zas niekto ublíži. Kryť si chrbát, aby som náhodou nedostala ďalšiu ránu.
Podlamujú sa mi kolená a ja padám,
.....už tu nie je nik kto by ma podvihol..
Prečo sa len tak nedá začať opäť od začiatku? Ako rada by som konečne vypadla z tohto mesta, nevidela tváre, ktoré nemôžem vystáť, ktoré mi pripomínajú tú bolesť čo som prežila a ktorú prežívam deň čo deň. . Ako bezstarostne sa tvária a pritom sú tak falošné ich výrazy tvári. Vravia, že sú najlepší priatelia, ale najlepší priatelia sa správajú inak. Že im nie je trápne zastať miesto po niekom inom, keď pritom ho zastali len preto, lebo bolo zrazu také prázdne a ten čo mu patrilo, ho chcel len niekým zakryť. Tomu sa nehovorí naj-kamarátstvo. a mne sa len stačí smiať, že ja síce už k ním nepatrím, ale aspoň viem že nezakrývam miesto po niekom inom.
Môj svet stratil farby, všetko je zrazu tak čiernobiele. Už ani smiať sa mi nechce aj keď mám milión dôvodov. Mať úsmev od ucha k uchu. Bohužiaľ …..
Veď skončiť život sa dá hocikedy, no nie? ? dnes?? zajtra_? ? myslím, že na výber máme z pekného počtu dní......
tato téma je od témy .. prepáčte ak vás zbytočne zdržala a vy ste prišli o pár minút svojho života.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.