O duši a živote.
_________________________________________________
Sedela. Na opustenom mieste. Cítila, že príde koniec. Alebo nie?
Vdychovala vzduch.
No nebol to svieži horský vzduch, s príchuťou rozvoniavajúcich borovíc. Bolo v ňom niečo cudzie. Bol tak zvláštne ťažký, zmiešaný s pachom hniloby a neistoty. No niečo bolo na ňom predsa príjemné. Predsa v ňom boli zapísané skúsenosti, aj to neprebádané. V tomto vzduchu prúdil sám život, jemnými prúdmi sa vznášal v okolí.
Vzduch, ktorý bol svieži aj tak ťažký zároveň.
________________________________________________
Ešte stále sedela. Na opustenom mieste.
Jej nechty boli dlhé, veľmi dlhé a pokrútené. Boli také staré, že sa z nich ošupovala vrchná vrstva a na niektorých miestach rástol lišajník.
I keď sedela, jej vlasy jej obopínali členky. Vlasy dlhé, rovné, na konci trochu zvlnené. Sivé, totálne šedivé.
Bola nahá, jej róbou bola samá noc.
Jej chudé telo bolo zvrásnené, na jej kostnatom chrbte boli jazvy. Jazvy, ktoré boli ako spomienky vyryté do vtedy ešte jej mladého tela.
Koža sa nechutne olupovala.
Keby ste ju videli, sršila z nej staroba, jej telo bolo staré desaťročia a desaťročia.
_______________________________________________
Desaťročia, o ktorých by mohli rozprávať samé borovice, rastúce všade navôkol. I keď jej telo bolo staré, jej duša ostala niekoľko rokov pozadu.
Niekoľko desiatok rokov.
Telom stará, dušou mladá, nechcela odísť.
Nechcela odísť, pretože svoj život kompletne nenaplnila.
Je to ako puzzle. Keď jedna maličká čiastočka chýba, niekedy sa neviete pohnúť ďalej. Maličká a predsa len veľká, veľa znamenajúca.
Stále pred tým utekala, a teraz zistila, pred čím. Už je dosť neskoro naplniť to.
Alebo?
_________________________________________________
Sedela tam,
zahalená pod rúškom smrti.
Rozmýšľala,
či nájde samú seba,
bez prítomnosti svetla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kaira07
6. 12.decembra 2008 12:22
waaau super
Napíš svoj komentár