Rozhovor s osudom, šťastím, alebo náhodou?

Dievča stálo, bolsé nohy malo zaborené v machu skoro až po členky. Jej zelené oči upierali svoj zrak niekam do neznáma. Pršalo. Z jej hnedých vlnitých vlasov kvapkali kvapky na ramená, potom stekali ďalej po rukách až ku končekom prstov. Tam sa roztrieštili a jemne dotkli zeme.

Po chvíli dievča uprelo svoj zrak do zeme, presne tam, kde padali kvapky. Zrazu začula akýsi hlas. Myslela, že a jej to len zdá, veď navôkol nebol vôbec nikto. Hlas sa ozval znovu. Bol to hlas, ktorý nikdy predtým nepočula. Ten hlas bol celkom pokojný, ale výrazný.

- Kto si? Opýtalo sa dievča.
- Som niečo a zároveň nič. Som niekto a zároveň nikto. Som všade, taktiež nikde. Poznám všetko, túlam sa po svete tisícročia.
Som osud, šťastie i náhoda. Poznám odpoveď na každú otázku. Som to, v čo veríš.
- Ja nič také nepoznám.
- Ver mi, že áno. Prečo si bosá?
- Lebo mám rada prírodu.
- Viem, že máš rada prírodu. Prečo tak často snívaš, zamýšlaš sa?
- Ja nikdy nesnívam.
- Snívaš. Každý človek sníva. Sny sú tvojou vytúženou budúcnosťou. Tak, prečo rada snívaš?
- Ja vlastne ani neviem odpovedať na túto otázku. Prečo sa pýtaš, keď ty všetko vieš?
- Lebo snívaš svoju budúcnosť. Život každého človeka sa rozdeľuje na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Minulosti, to sú skúsenosti. Budúcnosť sú sny. A človek nežije minulosť, ani budúcnosť. Žije prítomnosť. Človek, ktorý žije iba v prítomnosti, je najšťastnejší. Aj keď taký sa ešte nikde na svete nenarodil. Treba žiť najmä pre prítomnosť. Čím je lepšia prítomnosť, tým máš lepšie skúsenosti. Čím máš lepšie skúsenosti, tým lepšie konáš v prítomnosti, neskôr budú aj sny dosiahnuteľnejšie. No snívať treba, a keď sa budeme snažiť, sny skôr dosiahneme, čo ovplyvní prítomnosť. Je to začarovaný kruh.
- ?
- Aj toto je len jedna z tvojich predstáv, či snov. Keď sa prebudíš do prítomnosti, poriadne sa nad tým zamysli.
- Už teraz sa zamýšľam.
- Teraz ešte nie, len počúvaj.
Hlas pokračuje:
Človek má veľmi krátky život. Ľudia sú rôzni. Niekto dokáže celý svoj život prežiť za pár rokov, niekomu by na to nestačili stáročia. Treba si všímať každý detail, vážiť si všetkých ľudí na vôkol. Veď ty úplne presne vieš, kto stúpol v poslednom čase u teba úplne nahor, a kto klesá pomaly nižšie a nižšie. To tak vždy bolo, je, aj bude. A život sa skladá z maličkostí, z ktorých sa treba tešiť.
Musíš si pamätať, že ty...

No zrazu sa dievča strhlo zo spánku. Najprv nevedela, kde je. Potom zistila, že je vo svojej izbe. Vlasy mala suché, nohy nemala od machu. Vôbec sa jej to nezdalo ako sen. Bolo to až príliš živé...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu