Bývam na novom intráku, kvôli neuvedeným dôvodom, ktoré nie sú podstatné. Máme so Zuzkou novú spolubývajúcu, ktorá má úplne iný štýl ako my. To znamená, že si počas dňa nemôžem vypekať moju oblúbenú hudbu úplne nahlas. Štýl, taktiež neuvedený.
Ráno je ticho. Neznášam ranné ticho, keď nehrá niečo, čo sa dokopy podobá aspoň dvom akordom. Treba sa predsa nejako optimisticky naladiť.
Hodilo by sa ráno osprchovať. Predsa smrdieť nechceme. No netečia teplá voda. Dokonca ani tá vlažná. Sorry, ale nechem umrieť na podchladenie. Po chvíľke vlastného fetišizmu som zistila, že nesmrdím.
Chceme ísť so Zuzkou už na prvú hodinu busom, aj keď assembly začína až o deviatej. No samozrejme že nestíhame, polku cesty musíme prebehnúť.
Ráno sa všetci z ročníka pekne zvítame. Chceme si ísť ešte sadnúť do Corgoňa. Tam stretneme spolužiakov z iných ročníkov. Pobudneme tam len desať minút, potom sa pozbierame.
Assembly sa mi zdalo dosť dlhé, aj keď trvalo len hodinu. Potom nasleduje triednická s triednou. Rozoberáme „dôležité“ veci ako školský poriadok a protipožiarne opatrenia. Samozrejme, že „béčka“, ako jediní tretiaci, skončíme o hodinu skôr.
Poberieme sa s Maňou do Orei. Kofolu ani Vineu nemajú. Nemám chuť piť. Načo. No ale tu tiež nestrávime veľa času, pretože nám treba ísť na obed a vybaviť preukážku na vlak. Sľúbila som, že sa späť vrátim čo najskôr. Stanica bola zavretá. Na obede som sa dozvedela, že poobede máme stretnutie ohľadom prváckych imatrikulácií. Hmmm, do Orei sa tak skoro nevrátim. Stretnutie trvá takmer dve hodiny. Na imatrikulácie mám na starosti jednu väčšiu časť. Super. O program na najbližšie dva týždne mám postarané.
Vrátim sa. Veľa ľudí z Orei odišlo. Zožeriem kúsok pizze. Nudaaa. Navrhnem, že poďme ku Váhu. Len tak. Všetci vravia, že jasné, že ideme. Nakoniec Katka niekde zdúchne s Mišom, Monička s Erikom, Maňa je neviemkde, Zuzka s Kubom tiež nešli s nami. Ostali sme len ja a Monča, a zistili sme, že tento deň sa nám zdá zbytočný, nudný, každý sa s niekým niekde vytratil, len my dve sme ostali. Tak začneme viesť tie nekonečné hlboké debaty o živote.
Znechutené situáciou, sa vrátime aj s Mončou a Laškom na inter do MT. Cestou stretneme Doda.
Vypýtame si vychádzku, potrebujeme sa dať odfotiť. Je zavreté. Kúpime si 2l kofoly a s Mončou ako socky si sadneme do stredu námestia na zem. Všetci po nás pozerajú. Okolo ide týpek, čo rozdáva nejaký lístok o T-mobile music city. A pýta sa, že či sa môže niečo spýtať. Ja že hej, tak sa pýta, že akú hudbu počúvam. Ja na to poviem že metal, a jazz mám tiež rada. On na mňa pozerá jak na idiota. Asi to bude tým, že vyzerám jak nejaká socka (čo skoro vždy), čo počúva fan-ko.
V piatok idem na koncert Horkýže Slíže. Super kapela. Už dlho som si nezapogovala tak poriadne.
Večer opäť hundreme na tento deň. Je to mŕtve.
Potom sa idem osprchovať. Ak sa ráno nezobudím živá, tak som umrela na podchladenie a omrzliny z tej studenej vody.
Takže takýto bol tento deň.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
princezz
11. 9.sept. 2008 16:50
ach jaj, spominam si na ten den jak vcera...je mi luto ze to nebol den presne podla ocakavani...
Napíš svoj komentár