Príklad:
Matka používa ako formu komunikácie krik, ktorý počuť široko-ďaleko. Jej osemročný syn má psychické problémy, je introvert, ťažko sa učí a trpí enurézou (nočným pomočovaním). Jej trojročná dcéra je rada, keď ma vidí a môžem ju vziať so sebou niekam preč a na dlho. Toto je spôsob výchovy?
Podľa mňa by mala výchova prebiehať nenásilným spôsobom. Žiaden krik, žiadne citové vydieranie, žiadne bitky, či dokonca týranie.
Príklad:
Matka kráča s asi dvojročným synom ku ohrade so zvieratami. Chlapček má v rukách balík chrumiek a prehlási: ,,To je moje.“ Matka na to so zvýšeným hlasom reaguje: ,,Daj to sem! (vytrhla mu to z rúk) Nič nie je tvoje! Kým žiješ pod mojou strechou, nič nie je tvoje! Keď chceš, kľudne sa môžeš odsťahovať! Ja ti v tom nebránim....
Mne doslova sánka padla. To čo bolo?
Mojím názorom je, že komunikácia s dieťaťom by mala byť jednoduchá, uvoľnená, s príjemným tónom hlasu, aby malo dieťa pocit, že ho niekto počúva a zaujíma sa o jeho problém. Mentálna vyspelosť dieťaťa nie je ešte na takej úrovni ako mentálna vyspelosť dospelého človeka, preto je maximálne nevhodné zosmiešňovať jeho myšlienky, reagovať neprimerane len preto, lebo to, čo dieťa povedalo je smiešne alebo hlúpe.
Darčeky nosí Ježiško alebo deti nosí bocian.
Informácie, ktoré dieťaťu predávame by mali byť pravdivé, nie zavádzajúce, či klamlivé. Dieťa si potom nevytvára falošné ilúzie a nie je sklamané, ak zistí, že to v čo verilo je klam. Pre podporu detskej fantázie nie je zlé hovoriť mu, že darčeky ozaj nosí Ježiško, ale maximálne do šiestich rokov. Ďalej nemá význam tvrdiť, že je to ozaj tak. Ak sa to dieťa dozvie od cudzích ľudí a nie od vlastných rodičov, je to istá forma sklamania.
Keď som bola malá, verila som, že darčeky nosí Ježiško. Bolo to krásne, tajomné a každé Vianoce som čakala, či uvidím Ježiška ako kladie moje darčeky pod stromček. Nikdy sa mi to nepodarilo. V prvej triede na základnej škole mi spolužiaci tvrdili, že darčeky nenosí žiaden Ježiško, ale rodičia. Neverila som, až kým som to neuvidela na vlastné oči. Bolo to obrovské sklamanie. Rodičia ma klamali. Prestala som veriť na Ježiška...
Za veľmi chabú považujem aj sexuálnu výchovu na základných školách. Keď to neodkomunikuje s dieťaťom škola, na rade sú rodičia. Je to citlivá téma a väčšina matiek a otcov sa toho radšej stráni, no ak sa tým rodičia nebudú zaoberať, nesmú sa potom čudovať, že ich 15 ročná dcéra je tehotná.
Keď už to dieťa máme, tak sa oňho starajme najlepšie ako vieme. Je potrebné prejavovať mu lásku 24 hodín denne 7 dní do týždňa, byť vždy na pomoci, podporovať ho, akceptovať jeho potreby, komunikovať. Byť dieťaťu autoritou a zároveň najlepším kamarátom.
Devätnásť ročné dievča žije s rozvedenou matkou, ktorá jej akurát tak navarí a všetky ostatné výdaje ako šatstvo, knihy a iné potreby si dievča hradí samo z výživného, ktoré si samo vysúdilo. Vrcholom je, že matka navštevuje rovnaké bary a diskotéky ako dcéra, oblieka sa ako 15 ročná, má kamarátov v dcérinom veku a pritom si každý druhý deň vyhľadáva novú mužskú spoločnosť.
Toto je správne výchovné pôsobenie?
Myslím si, že je potrebné byť príkladom pre deti a nech sú v hocijakom veku. Deti v útlom veku opakujú všetko po svojich rodičoch. Ak je otec štamgastom v miestnej krčme, dieťa má pocit, že to čo robí otec je správne, tak sa ho bude snažiť napodobniť v hrách, či v reálnom živote.
Za veľmi dôležité ďalej považujem:
Kladenie otvorených otázok. Tým sa zistí, aké má dieťa myšlienky, názor, nadobudnuté vedomosti.
Čo ste dnes robili v škole? Prečo si nakreslil k tomuto domčeku strom?
Učiť dieťa základnej etike ako vedieť poďakovať, poprosiť, pozdraviť a iné.
Nekritizovať, ale podporovať.
Nie : Pozri sa ako máš obuté tie topánky. Máš ich naopak a ešte ani suchý zips si nevieš zapnúť. Hrozné s tebou...
Ale: Ejha, topánočky ťa chceli oklamať a obuli sa na naopak. Poď, pomôžem ti, my sa nenecháme okabátiť. Jednu ti obujem ja a druhú skúsiš ty.
Nevyvolávať u dieťata pocit viny.
Vieš koľko musím ja pracovať, aby som ti mohla kúpiť nové topánky?
Vo výchove je veľmi dôležitá komunikácia, gestá a mimika. Dieťa je ľudská bytosť, ktorá je potrebná byť správne vedená už od narodenia. Ak nevieme ako správne viesť a vychovávať, ešte nie sme súci byť rodičmi. Veľa ľudí však tento aspekt prehliada a potom tu máme také deti aké máme....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár