Odkedy študujem na VŠ som pomerne nešťastný, depresívny človek. Nastúpila som tam s istými očakávaniami. Čakala som, že získam vedomosti, ktoré ma niekam posunú, že nájdem nových ľudí, zažijem aj nejaký ten študentský život, občas párty, alebo aspoň posedenie so spolužiakmi, že budem mať brigádu, ktorá mi dá aspoň základ nejakej praxe, atď...
A kde som teraz? Som druháčka...školu mám 3x do týždňa, trvalú brigádu si neviem zohnať, pretože musím cestovať škola-domov denne 50km, beriem len príležitostné záležitosti, z ktorých počítam každý cent, aby som si mohla občas dovoliť nadštandard typu oblečenie, kozmetika, cola v bare, rodičia mi občas nejaké peniaze dajú, ale netvária sa rovno nadšene, keďže živia ďalšie 4 hladné krky, ktoré sú o 8 a viac rokov mladšie ako ja. Ich peniaze mi vyjdu na cestovanie a nejaké jedlo.
Neviem, čo mám robiť. Tento život ma absolútne nenapĺňa. Nič si nemôžem dovoliť, nemám priateľa, nemám vela kamarátov, lebo stále len cestujem zo školy domov a doma ma nikto nečaká. Internát nedostanem, lebo nemám nárok a ani mi ho naši nie sú ochotní platiť.
Prečo to niektorí majú tak super, žijú si svoje bezstarostné životy a niekto to má takto na houby??
Zvažovala som zo školy odísť, ale mám doma výčitky, že mi to platia už rok a pol, nech to dokončím. Pritom sa cítim jak...poviem to ťažko poeticky ...lastovička so zaviazanými krídlami.
Mám chuť sa zbaliť a odísť preč, do zahraničia, niečo si zarobiť, premyslieť si, čo chcem, ako chcem ďalej fungovať. Tiež však potrebujem nejaké fin. prostriedky na ťažké začiatky.
Ale holt..nikto nehovoril, že to bude ľahké, však?
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
farfala
23. 3.marca 2015 22:25
jajaj, citim to rovnako, len, nastastie skolu koncim, konecne!
3
to je len zdanie, že všetci to majú ľahšie ako ty (a možná sa aj majú, ale pre to niečo spravili)..
každá cesta, ktorá vedie k lepšiemu životu je ťažká,
rezignovať na začiatku je to najhoršie čo môže byť...
to isté by si spravila možno aj v zahraničí, lebo by sa nesplnili tvoje sny...
je to viac ako isté, lebo už aj tam to nieje tak ružové ako sa zdá byť na prvý pohľad...
využí všetko k tomu aby si si našla nejaku brigádu, neviem, kde študuješ v ktorom meste a aké by tam boli možnosti, takto ťažko poradiť...
každá cesta, ktorá vedie k lepšiemu životu je ťažká,
rezignovať na začiatku je to najhoršie čo môže byť...
to isté by si spravila možno aj v zahraničí, lebo by sa nesplnili tvoje sny...
je to viac ako isté, lebo už aj tam to nieje tak ružové ako sa zdá byť na prvý pohľad...
využí všetko k tomu aby si si našla nejaku brigádu, neviem, kde študuješ v ktorom meste a aké by tam boli možnosti, takto ťažko poradiť...
4
Čau @ladyblady. Podľa mňa to nemáš na houby.Nemáš to na houby preto, lebo dokážeš uvažovať. Z tvojho blogu je vidieť neskutočné pekné a komplexné uvažovanie. Máš podľa mňa jednu z tých najlepších schopností, ktoré človek môže mať, no jej zrada je, že ťa robí nešťastnou. Teraz ti tak poviem takto úprimne ( aj doteraz som vravel úprimne ), aj keby si mala nejakú mega super brigádu, aj keby si si mohla za peniaze kupovať všelijaké oblečenia a nemusela by si sa napríklad obávať o to, čo budeš zajtra jesť, stále by si nebola šťastná. Som o tom presvedčený práve kvôli tomu, že si dievča, ktoré uvažuje a premýšľa.
Inak, držím ti palce a fandím ti
Inak, držím ti palce a fandím ti
5
tak vo svojich 22 rokoch(ked som ich mal pred 6 rokmi) mal slušne zarobené, ale necítil som sa štastne. teraz stastie neriesim, idem si denne tvrdo za svojim. pomaha to. normalne ukaz mi jedneho ktoreho naplna tento zivot, okrem tych, ktori su multimilionari. takych nenajdes
6
Si nešťastná lebo stále cestuješ zo školy domov a podnájom, ktorý vyrieši všetky tvoje "problémy" si nenájdeš lebo....? Nebudeš prvý ani posledný študent čo býva v podnájme a sám sa financuje.
Napíš svoj komentár