a je to vonku, ja....
NENÁVIDÍM ľudí.
Teda nemyslite si že nenávidím ľudstvo ako také (aj keď je strašné), ale proste nenávidím niektoré vlastnosti niektorých ľudí ktorí sú pri mne momentálne fyzicky asi najbližšie.
nenávidím tú ich otravnosť, spomalenosť, to ako do všetkého strkajú nosy, to že im všetko od chôdze po rozhodovanie sa trvá asi milión rokov...
Mám ponorku!
napríklad rodina. nechajte si tie keci, že rodina je to najdôležitejšie a blá blá blá. samozrejme že mám svoju rodinu rada svojím spôsobom, ale dokážu ma vytočiť tak ako nikto iný. nepriamo majú na svedomií demoláciu niektorých kusov nášho nábytku.
(priamo ja)
nenávidím keď je ona naje...ehm pripitá, alebo keď sa ona musí pýtať na každú somarinu, keď mi vtrhnú bez zaklopania do izby, keď nie je dobré nič čo spravím. A pôsobivá čerešnička na torte je hrabanie sa mi v šuflíkoch. FUCK!
potom nenávidím susedov. mám taký pocit že sú všade. sledujú ma. ja som dosť paranoidný človek aj bez toho aby mal niekto výhľad rovno do mojej izby. vďaka bohu za žalúzie, ani ich nevyťahujem lebo tí zmdri, ktorí sú momentálne vykempení oproti pod mojím oknom by mi hádam videli až do skrine či čo. dnes majú so sebou asi škôlku alebo čo a jačí tam pol tucta detí. ale k tým sa tiež ešte dostanem.
a teraz trochu z iného súdka. nechcem pichať do osieho hniezda, ale nenávidím náboženských pokrytcov. sú zvrátení. v poslednej dobre totiž chodím do kostola (ehm ehm za kostol), kvôli birmovke. je to strašne vtipný pohľad na tie nevinné tety ktoré sa v lavici usadené asi podľa presného zasadacieho poriadku(ak máte menej ako 65 rokov zabudnite že si v preplnenom kostole s nedýchateľným vzduchom sadnete aj keby ste odpadávali) kajajú zo svojich hriechov a potom si berú do huby celú dedinu.
ozaj skoro som zabudla na moju rodnú obec. pre mňa je to zaostalá dedina, aj keď je asi 10 minút chôdze vzdialená od centra žiliny. dospelí, ktorí tu tú žijú sú buď sedláci, notorici, snobi, alebo spomínaní kresťania. mladí v mojom veku sú približne z troch štvrtín hiphoperi. na tom by nebolo nič zlé, ale sú to prudko zakomplexovaní hiphoperi. mňa majú za "mastnú ofinu" za to že sa s jednou kedysi "mastnou ofinou" priatelím. sú tak úbohí až je to smutné keď po mne ľudia, s ktorými som naposledy pred sto rokmi prehodila tri slová kričia že sa mám ísť podrezať prípadne že som p(píííp)a jebnutá. ale samozrejme, česť výnimkam.
a tie spomínané malé deti. desím sa ich. sú sprosté, otrávne a hlučné. áno ja viem že aj ja som bola taká, ale nemôžem ich vystáť. síce už som stretla aj malé deti ktoré sa mi zdali milé (boli dokonca živé) ale drvivá večšina len reve, ziape a vylučuje telesné tekutiny všetkími možnými otvormi... Ďakujem, neprosím.
a inak mám ľudí vlastne rada.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
martinqaa
12. 8.augusta 2009 00:21
huuska je velmi priatelsky clovek
Napíš svoj komentár