Este v piatok som si myslela, ze tieto Vianoce budu najhorsimi Vianocami v mojom zivote. No mylila som sa. Nie su najhorsie, len plne najvacsich zmien. A vlastne sa ani nemam tak zle. Zacinam sa mat tak dobre, az sa toho bojim. No napriek tomu nedokazem byt celkom stastna. Pri myslienke na kazdeho cloveka, na ktorom mi velmi zalezi a ktori tieto Vianoce asi nepreziva to co ja... Je to zvlastne, ake je toto obdobie. Akoby niekto ta vyssie chcel, aby sa prave teraz vsetko vyriesilo. Aby sa stalo vsetko, co sa este nikdy nestalo. Aby sme trpeli alebo boli stastni? Aby mozno kazdy konecne dostal to co si zasluzi? Nie... to teda nie... Poznam ludi, ktori sa maju velmi zle a rozhodne si to nezasluzia... Ked tak o tom uvazujem dviha sa mi zaludok. Ako to moze Boh dovolit vsetko? Ti, ktori by mali trpiet sa veselo smeju do ksychtu vsetkym, ktori si nezasluzia ziadnu bolest a predsa – zivot im ju hadze priamo pod nohy... Ale o tomto som vlastne nechcela pisat. Keby to malo byt o tomto, bude to uvaha na 1000 stran, ktora ajtak nikoho nezaujima... Ved koho by zaujimalo to ako nejaky ,,cudzinec“ musi trpiet, ked kazdy ma svojich problemov vyse hlavy? Ludia uz asi ani nestihaju rozmyslat o tom, ze su sebecki... Zvykli sme si. Nie? .....
Ak nemyslim na vsetky problemy okolo mna, zistujem, ze je to prve obdobie v mojom zivote, ked som ozaj stastna. Nie tak umelo, ze sa rano zobudim, predstavim si, ze dnes ma mozno necaka az taky hrozny den ako bol ten vcerajsi a pri myslienke na to sa povrchne usmejem. Ale tak skutocne stastna. Zrazu sa rano prebudzam a zistujem, ze vsetko dava zmysel. Ze vsetko do seba zapada. Akoby som doteraz skladala puzzle a chybal mi jeden dielik, ktory som konecne nasla. Nie. Vlastne nie. Mne ten dielik nechybal, ja som ho iba skryla. Hlboko do suflika. A potajomky som dufala, ze na neho zabudnem alebo ze ho tam mozno raz najde niekto iny (Stevo?) a vyhodi ho... No nic take sa nestalo. A som rada. V piatok som ten suflik otvorila a neuverite, ale ten dielik tam stale bol. A zapadol na presne dane miesto – Kde mal zapadnut uz pred 2 rokmi. Ja viem, ze pisem strasne nepochopitelne J Ale to je jedno. Len potrebujem dat zo seba von vsetku tu euforiu, lebo prasknem. Rozplyniem sa od stastia J Akoby som to stastie bola ja sama a uz mi ho nikto nemoze vziat. Je to taky zvlastny pocit. Nikdy som to necitila. Neviem, kde si doteraz bol... Mal si tu byt uz ovela skor a vsetko mohlo byt inak... Preco sme mysleli, ze takto budu vsetci menej trpiet? A takto trpel kazdy...
Na druhej strasne je mi zo seba dost zle. Lebo som ublizila niekomu, komu som ublizit nechcela. Aj ked nemam pocit, ze by si si to nezasluzil... Ak to raz budes citat, tak ti len chcem povedat, ze ak si myslis, ze som ta nelubila, tak sa mylis. Lubila som ta. Ale velmi si mi ublizil a odvtedy sa zacalo vsetko menit a vsetko rucat ako domcek z karat. Ale nie naraz. Postupne... Sem tam si prisiel a snazil si sa ho opravit. Pridat nejake nove karty alebo zastrcit stare tam kam patria... A mozno si sa snazil az tak prilis, ze to cele proste spadlo. Ja neviem kedy. Neviem, kedy sa to stalo. Ked sa spatne vraciam k nasmu vztahu, mam pocit, ze tych zlych veci bolo viac ako peknych. Ale ja som sa tiez snazila. Byt stastna. Robit stastnym teba, lebo som myslela, ze tak najdem stastie aj ja. No mylila som sa. Myslela som, ze viem co je to laska, no asi som to nevedela... Lebo stacil 1 okamih s nim a pocitila som taky vnutorny pokoj, aky som pri tebe nikdy necitila. A nie je to preto, ze si odisiel na vysku, ako si pisal. A mozno to ani nie je preto, ze si mi tolkokrat ublizil. Mozno je to preto, ze to proste takto malo byt. Je taky citat: Laska sa nemeria poctom neznych dotykov. Pocita sa len splynutie dusi. A mne sa presne toto s tebou nikdy nestalo. Nase duse nesplyvali... A ja viem, ze si to citil aj ty, ale asi si sa bal dat to najavo. Alebo si si mozno zvykol... Mozno vsetko medzi nami bol zvyk. Zvyk, ze niekoho mas pri sebe, niekoho, komu sa mozes vyzalovat, kto ta objime a podrzi, ked treba. Niekoho, komu mozes aspon raz do dna zavolat... Ale zabudli sme na na jednu vec... Na ten suzvuk, ktory medzi nami nikdy nebol. Ale snazili sme sa. A ja som ti naozaj vdacna za kazdy okamih. Lebo tie 2 roky s tebou, aj ked boli tazke, mi castokrat pomohli prekonat najtazsie chvile. Najme veci s mojim otcom... Lubila som ta, lebo som asi este nevedela co je to laska. No navzdy ostanes vo vsetkom prvy a...nezabudnem...
Dufam, ze som neublizila az tak velmi, aj ked to znie trapne, lebo ja viem, ze som ublizila. Boli ma to. A najhorsie je ze sa citim tak, akoby to mna bolelo este viac ako teba. Ja uz len verim, ze to ako si sa za tie 2 roky zmenil k lepsiemu, je jediny dovod pre ktory sme my 2 mali byt spolu. Snad taky ostanes a nevratis sa k starym kolajam... A ak ani, ja s tym uz nic neurobim. Je to tvoj zivot...
Budem opat trapna a poviem, ze chcem ostat kamaratka. Tak sa tesim na okamih, ked raz prejdes okolo mna, pozries mi do oci a zistis, ze uz ta nic neboli a ze si uz rovnako stastny ako ja, aj ked nie si so mnou. A este by som chcela povedat, ze ta budem mat stale rada, aj ked uz inak... Dakujem za vse...
Nedavno som ti poslala v sms-ke jednu basnicku zo skoly... A spytala som sa ta o com ta basnicka je. Povedal si iba: o laske? Ano..je o laske..ale zabudol si na druhu strofu.. Tato basnicka asi vyjadruje vsetko, co som k tebe citila a vsetko co ostalo... Mozno teraz to uz pochopis...
Vzlyk:
Vsetko je prazdne, ked nie si tu ty,
Hodiny prazdne, prazdne minuty,
Prazdny je svet, az dusa z toho mrie,
Len moje srdce, to je plne, plne.
Vsetko je plne a ty nie si tu,
Toci sa kolo v kazdu minutu.
Plny je svet, az je to hrozne krasne,
Len moje srdce, to je prazdne prazdne...
A uplne najhorsie je, ze som ublizila uzasnemu dievcatu, ktore jedine z nas 4 toho druheho skutocne lubilo a ktore si nic z toho, co sa stalo nezasluzilo. Asi ma niekedy Boh privelku chut sa s niektorymi ludmi pohrat. Neviem to ani vyjadrit, co citim pri myslienke na nu. Na to ako sa citi. Nehchcem uz o tom ani rozmyslat. Budem sa snazit ospravedlnit samu seba pred sebou a dufat, ze si to raz odpustim a ze sa jej raz budem vediet pozriet do oci a ze pochopi, ze ja a ani nikto nemoze za tom co sa stalo...
,,Dnes je prvy den zvysku tvojho zivota“ (Dale Carnegie)
Presne tak. Este len teraz zacinam zit. Budem sa snazit, aby ma nebolela spomienka na minulost a aby som sa nebala buducnosti... Lebo to co preslo, uz ku mne nepatri, a to co bude, to ma este nezaujima J
Som stastna...
Tak to citim...
A nic viac mi netreba...
Mozno ze uz sme trpeli dost...
Tesim sa...
Mam chut sa smiat...
Tancovat...
Byt s tebou...
Rozplynut sa a spojit sa v jedno...a len tak sa vznasat spolu...
Akoby som konecne nasla vsetko, co mi doteraz chybalo... Ten dielik J
A dakujem mojmu dieliku, za to, ze mi touto pesnickou ukazal EVERYTHING
Find Me Here
Speak To Me
I want to feel you
I need to hear you
You are the light
That's leading me
To the place where I find peace again.
You are the strengt that keeps me walking.
You are the hope that keeps me trusting.
You are the light to my soul.
You are my purpose...... you're everything.
How can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?
You calm the storms and you give me rest.
You hold me in your hands you won't let me fall.
You steal my heart, and you take my breath away.
Would you take me in? Take me deeper now?
How can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?
And how can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?
Cause you're all I want You're all I need
You're everything everything
You're all I want your all I need
You're everything everything.
You're all I want you're all I need.
You're everything everything
You're all I want you're all I need, you're everything everything.
And How can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?
How can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?
How can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?
Would you tell me how could it be any better than this?
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
twigman
25. 12.decembra 2008 08:50
neuveris ale ten clanok som precital cely a citim sa tak isto..stastny aj smutny zaroven...ale smutok casom opadne..stastie ostane viem-ublizili sme viac ako si niektori zasluzili..ale je to "moja" chyba-klamal som sam seba a dufal ze to bude dobre..aj bolo...ale ked som bol s Tebou-nie iba v ten povestny piatok..tak to bolo o uplne niecom inom..ako si raz napisala-ako keby bolo nieco nad nami a malo to tak byt a tiez som uz pocul ze MY nebudeme nikdy kamarati na 100%..a neboli sme,nie sme ani nebudeme...som Ti vdacny za kazdy okamih s Tebou a za kazdy nastavajuci okamih lebo s Tebou sa citim inac..Ty vies ako uz pisem vela a zbytocne takze som rad ze to je ako je..len to mohlo byt skor by bolo menej bolesti na svete..a este na Vianoce ale dufam ze to casom prejde a preboli a aj oni bude stastni...MTR
2
- k članku .. twigmene,,- si dobrý človek,, , a mám ta rád .. . lebo ju robíš šťastnou ... tak ako ja som nevedel ....
Napíš svoj komentár