Hviezdy. Tie jagavé vecičky, ktoré hltáme očami vždy, keď máme možnosť ich stretnúť. Vždy, keď príjimu naše pozvanie, zazvonia svojim svetlom na okná našich izieb, votrú sa nám do srdca a možno prejdú aj cez našu navonok hrubú škrupinu a zahrejú nám dušu. Sú symbolom krásy, nekonečnosti, nadpozemského bytia. Nie je práve to ten dôvod, prečo každý z nás aspoň raz v živote chcel byť hviezdou?
Myslím si, že ľudia, ktori chcú byť hviezdami, majú len sebecké sklony svietiť medzi ostatnými. Súhlasím s citátom svojej úvahy. Nemôžme byť hviezdou. Tie boli, budú a sú jedinečné. Nie sú lakomé. Síce majú vlastný zdroj žiarenia, no jedna druhej svietia na cestu a odhaľujú tak aj nám ľuďom zákutia vesmíru, ktoré by inak ostávali zahalené rúškom tmy. Tak aj my máme v sebe hviezdu, ktorou svieťme iným na cestu, keď náhodou ich hviezdy zhasli.
Z môjho uhla pohľadu svietia na svete tri typy bytostí a líšia sa v tom, že nie každej dovolí ich ego deliť sa o hviezdu, ktorú nosia.
Existujú ľuďia, ktorí berú život tak ako príde. O hviezdach síce vedia, ale nevidia ich. Možno o nich iba čítali, počuli z rozprávania iných alebo zacítili pri prechádze mestom počas letného večera. Možno mali iba sklonenú hlavu a zaoberali sa len sledovaním svojich nových botasiek značky Adidas. Stačilo zdvihnúť zrak, aby ich zazreli. Stačí tak málo a predsa nemajú odvahu to urobiť. Majú strach podeliť sa s inými o svoju lásku a dovoliť si vidieť aj nadpozemské veci, ktoré sa po zemi neprechádzajú tak často ako peniaze, klamstvo, závisť či nenávisť. Je to ich voľba. Ich hviezda.
Poznáte osoby ktoré chcú vzlietnuť k hviezdam? Určite. Sú to tí, ktorí dennodenne kráčajú okolo nás, snívajú o tom, že by mali konečne vstať od telky a niečo zažiť. Trebárs
prejsť sa a rozprávať so zvieratami. Pracovať ako ochrankár hollywoodskej hviezdy. Obletieť svet a zachraňovať veľryby. Zakotviť vo vodách atlantiku a stať sa pirátom. Títo ľudia z akýchsi nevysvetliteľných príčin snívajú a boja sa prebudiť hviezdu vo svojom vnútri a dať tak životu nový rozmer...
Ako ma učila mama: ,,Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.“ Preto tí ostatní tvoria skupinku, ktorá by sa svojou veľkosťou zmestila i do zápaľkovej škatuľky. Pochopili zmysel svojho bytia. Vedia, že nevadí, keď ich hviezda na chvíľku zhasne, lebo sa objaví niekto, kto im pomôže ju zažať. Človek nieje hviezdou sám pre seba. Svet mu je vesmírom, život loďkou, priateľstvo veslom a láska kormidlom. Také je tajomstvo ľudí, ktorí nosia v sebe dobrú hviezdu.
Prečo by som ja chcela byť hviezdou? Nie preto, aby som bola symbolom krásy, nekonečnosti či nadpozemského bytia. Ale preto, aby som mohla rozdať svoju žiaru všetkým naokolo. A ak tak pomôžem aspoň jednému človeku, ktorý sa v živote stratil v tme, uvidieť čo i len začiatok jeho cesty, budem môcť povedať, že som žila dobrý život. Nie vždy hviezdy vidíme, ale vieme že existujú. Sú rafinované. Prečo? Aby sa odhalili len v tom najlepšom svetle. Dajme si my ľudia navzájom šancu vidieť v sebe dobrú hviezdu. Lebo každý musí začať od seba. A potom možno uvidíme dobro aj okolo nás.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
pegas12  20. 9. 2008 01:06
pekne myslienky
 fotka
majkownik  20. 9. 2008 08:57
Sú to krásne myšlienky, ale v jednom jednom nesúhlasím. ja som vždy vravela, že ako rada by som vzlietla ku hviezdam, ale nemyslím, že sú to len prázdne slová. Snívam to áno, ale moje sny netvorí len moja vlastná osoba, nie, ja verím aj v sny ostatných a rada im ich pomáham splniť rada ich pošťuchnem na správnu cestu, pre sny treba aj niečo spraviť. Rada pomáham, chcem byť hviezda, ktorá ukáže cestu v tme, ale súčastne viem, že aj ja potrebujem také hviezdy a to sú moji priatelia. Priatelia sú hviezdy v našom živote, ktoré mám radi a ktoré nám ukážu cestu keď ju už ani my nevidíme
 fotka
smilegirl14  20. 9. 2008 09:20
Je to najkrajsi blog,aky som kedy citala.Myslim to uprimne.Krasne
Napíš svoj komentár