Som si vsimla, ze v poslednej dobe mi uz ani jest nechuti. Nikdy som nezvykla ranajkovat, len nejake piskoty s cajom a to bolo vsetko, no teraz uz ani poriadne neveceriam. Dam si jogurt alebo chrumky s mliekom a som najedena. Alebo odjem z tvojho taniera... Kedysi som si nalozila plny tanier jedla, ktore bolo aj na obed a bolo mi fajn. Ked tak urobim teraz, tak mi vacsinou pride zle. Nemam uz chut ani na sladkosti. Ani neviem kolko kolacom som cez tieto Vianoce zjedla, ale asi ich bolo dost malo. Nemam chut ani na sladkosti zo stromceka. Mama nam vzdy zakazovala jest sladkosti zo stromceka, ze to sa moze az po troch kraloch. Teraz uz je po troch kraloch a predsa po tom netuzim. Je to zvlastne s tym stromcekom.... Ako ked po niecom velmi tuzite a nechapete, co by na tom mohlo byt zle. No niekto vam to zakaze a opise vam vsetky zle veci, ktore by to mohlo sposobit. Povie vam nie – az potom mozes. A zrazu ked uz mozes – tak nechces. Tuzba je prec...
Velmi ma mrzi dnesny vecer, to ako som sa rozplakala v najnevhodnejsej chvili. Nechcem ta trapit, lebo ty si na mna taky dobry... No ty vies, co citim a preco... Nechcem to tu pisat, lebo sa bojim, ze by si to niekto precital, niekto, kto by si to nemal citat, aj ked podla mna taki ludia pre mna uz prestali existovat alebo jednoducho neexistuju, lebo som ich stratila.
Naozaj sa velmi bojim, ze raz ostanem sama. Bez teba. Neviem, co by som potom robila, ale asi by som zomrela. Lebo ty si uplne jedina ,,vec“, pre ktoru zijem. A jedina ,,vec“, ktora zije pre mna...
Chcela by som zmenit tolko veci. Napriklad vratit sa do detstva. Alebo si iba spomenut na to, ake to detstvo bolo. Ja si na to nespominam, lebo myslim, ze ziadne nebolo. Mozno vsetko, co citim, vsetky bezsenne noci a pouzite balenia vreckoviek pramenia iba z toho, ze som prostre nemala detstvo, ze som mala nedostatok lasky. A uz sa to neda nahradit, lebo uz je to prec a ostala tam diera. Chcela by som mat vlastne deticky a dat im vsetko, co som ja nikdy nemala. Nie hmotne veci a to vsetko cim sa moj otec vzdy ohana... ale lasku...
Chcela by som, aby som si bola nasla viac kamaratov. Aby som bola mala kamaratky, ktore by po mna chodili a zvonili by na nas zvoncek: ,,Teta, moze ist Lucka von?“ Chcela by som aby ma naucili skakat gumu, lebo som to nikdy nevedela, lebo ma to nemal kto naucit. Chcela by som, aby ma naucili v zime korculovat a chodili sa so mnou sankovat a v lete, v lete lepsie bicyklovat a plavat. Aby ma naucili robit venceky z pupavovych kvetov. Aby mi chodili hovorit, ze ,,Miskovi“ z vedlajsej ulice sa pacim. Mozno by som dostala prvu pusu v skolke od toho chlapceka s usoplenym nosom a nie az v 1. triede na strednej skole. A mozno keby uz bolo vtedy takto vsetko normalne prebiehalo, mozno by som sa necitila teraz taka ina, taka sama.
Dnes rano sa naci opat hadali. A tak totalne nezmyselne ako sa len najviac da. Ale pekne si vynadali. Ako potom moze dopadnut taky den, v ktorom uz od rana prebieha vsetko tak hnusne? Asi len takto ako dopadol...
Ked si predstavim, ze prazdniny uz skoncili, ze v pondelok opat mam ist do skoly, je mi z toho vsetkeho este horsie. Ako tam mam ist a opat sa usmievat a tvarit sa, ze vsetko je v pohode? Urcite sa ma mnohi spytaju ako sa mam a ani nepockaju na odpoved... A ti, ktorych to ozaj zaujima, co im budem hovorit, ze sa mam zle? Naco... naco to vsetko vysvetlovat... Neviem to vysvetlit a neviem pouzit vhodne slova na vysvetlenie toho, preco sa nemam dobre. Vlastne ani neviem povedat ako sa mam. Ta otazka je uplne, uplne bezpredmetna v dnesnej spolocnosti. Ovela lepsia otazka je: Ako sa citis? Tam by som mozno aj vedela odpoved.... Napr. teraz sa citim prazdno. No niekedy sa citim aj plno. A mam chut tancovat. Alebo spievat aj ked spievat neviem. Ale to by som musela byt len s tebou a s nikym inym, lebo pri nikom inom sa uvolnit neviem...
Vo svojej podstate sa vsetci mame dost zle. No len niektori maju to stastie, ze si to uvedomia a budu sa snazit s tym nieco urobit. A viete preco sa tak mame? Lebo sme si to samy sposobili alebo preto, ze nam to sposobili rodicia, sposobuju uz od detsva, pretoze neboli sposobili na to, aby vychovali svoje deti s dostatocnou davkou lasky... To je to, co vsetkym na tomto svete chyba. 5 pismenok. LASKA. Skoda, ze ak sa nam jej od detsva nedostavalo, tazko sme potom schopni ju teraz prejavovat vo velkych davkach aj my samy. Je to cele jeden velky kolotoc, ktoreho sme sutastou a neda sa z neho vystupit. Alebo da?
A mozno nam vsetkych chyba akysi vacsi vnutorny zmysel. Zmysel toho vsetkeho tu. Mozno je to BOH. Ja viem, ze mi nieco chyba a neviem co. To moze byt jedine Boh. Je tu, no ja sa ho bojim. Neviem aky je, no viem, ze ak by som v neho neverila, tak by som asi vecer ani nemohla v posteli zaspat. Lebo ved aky by to bol zivot, ak by sme zili v myslienke, ze toto tu je vsetko? Musi to mat predsa nejake pokracovanie. Nemozeme byt len tak. Samy... Je taky citat: ,, Verim v slnko, dokonca aj ked nesvieti.Verim v lasku, dokonca aj ked ju necitim.Verim v Boha, dokonca aj ked on je ticho.“ (Slova napisane na pivnicne stene v Koline, ktory bol zniceny v II. Svetovej vojne.)
To je asi vsetko, co som chcela povedat.
Teda nie, este nieco.
Milujem len jedneho cloveka a nech to vedia vsetci.
Dobru noc
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
twigman
1. 2.febuára 2010 22:43
takze na tento okamoh som cakal som stastny ze si stastna a ze si zazila co som tak tuzil aby si zazila nic viac k tomu nemam co dodat fest Ta lubim a som rad ze je vsetko tak ako je
Napíš svoj komentár