, , Sranda“. Preco prave dnes som musela ist k tej doktorke, preco prave dnes mala dovolenku a preco prave dnes som dostala do ruk moju kartu. Preco prave dnes som si to tam precitala. Mozno preto, ze doteraz som ani tak velmi nebola proti tomu. A teraz zrazu akoby mi to otvorilo oci. Akoby mi to ukazalo ako sa da citit , , niekto“ aj bez toho, aby tu vobec bol, aj bez toho aby otvoril oci a nadychol sa vzduchu. Je mi tak trochu smutno. Teda dost. Ale nie len preto, ale tak celkovo. Z toho ako clovek zije v nejakej iluzii a zrazu bum, v jeden den sa dozvie nieco co prevrati celu jeho mienku naruby. Dokonca aj mienku o vlastnej rodine. Vlastnom domove. Myslim si, aka je mama uzasna, ako chodi kazdy tyzden do kostola, ako si v nedelu zapina omsu v radiu... Ako mi oco pred Namestovom prizvukuje, ze sa opovazim nieco urobit, ze ma zabije... Ako sa navonok vsetko zda byt usporiadane a jasne a vo svojej podstate je vsetko zazrate od spiny. Je mi z toho zle. Ako si myslim, ze som hriesna, ked travim chvile s tebou trosku silnejsie, akoby sa to malo podla Biblie. Ako ma trapia vycitky a ako sa bojim, ci som rovnako dobra ako ty. A pritom tolko hriechu je tu vsade okolo a na nikom to ani len nie je vidiet. Kolko hriechu bolo na tebe predtym, ked si s nou...a bol si opity a potom, mozno na druhy den si ma v skole objal ci pohladkal po ruke a ja som sa pozerala do tych tvojich krasnych oci a videla v nich vzdy rovnaku nevinnost, ktoru tam vidim dodnes. Ako si myslim, ze zo vsetkych stran sa na mna, na nas vali taky hnus a ono to normalne je tu... Rovno pod nosom. Nemam teraz chut pocuvat niekoho, kto dokazal nieco take urobit. Pocuvat jeho rady. Nemam chut ani vediet preco. Ani sa o tom porozpravat. Iba chcem vratit dnesne rano a neurobit to. Neotvorit to.
Vratili sa mi myslienky na Teba a na nu. Na to, ze sa to mohlo stat aj vam. Aj z toho mi je zle. Z toho, ze ste boli opiti a kolkokrat... a ze ste nic proti tomu neurobili... Ze si mi tak klamal. Ze si to dokazal. Ze mohol byt na svete niekto, kto by tu proste bol... Z toho, ze si bol taky. Boze, ze TY si bol taky... Ako to boli. Vsetko. Akoby sa mi vrazal noz do srdca stale a stale a dookola a prinucoval ma plakat. Preboli jedna vec a pride dalsia. A ked akotak preboli ta, opat pride dalsia. A dalsia... Tak velmi nevladzem... Ako lahko sa to da... Ake jednoduche rozhodnutie to je. Len tak. Urobit to ci neurobit? Vyspat sa spolu alebo nie? Byt ci nebyt? Lusknutie prstami. A život zhasne alebo sa zrodi...
Sedela som v obyvacke vedla mamy na gauci a pozerali sme film. Ja na jednom konci gauca a ona druhom. Medzi nami 2metre. Uvedomila som si, ze taka priepast je medzi nami naozaj, nie len na tom gauci. Pytala sa ma, preco som nesla s vami. A ci to ste vsetci sli, len ja nie. Tak ma to nastvalo... Hucala do mna aj ona, aj oco, ze nemam ist a teraz sa ma este bude pytat. Potom ma zacala steklit do nohy, ze co sa stalo, ze jej mam povedat. A spytala sa, ze ci to je normalne, ze som taka nervozna na nu, ked mi nic nespravila. No jo, nic mi nespravila. Ja som prezila...
Budem sa asi opakovat, ale poviem ti, ze ti naozaj velmi zavidim tvojich priatelov a vobec... Len to, ze su. Vies, vzdy ked si s nimi a ja som sama, tak sa mi chce plakat... Nie preto, ze by som ti neverila alebo ze by som sa o teba bala, ze by som nechcela aby si bol s nimi, ale iba preto, ze ma robi smutnou to, ze ja nikoho nemam. Asi mi zase povies, ze je to hlupost a ze mam toho a toho ...a ze mam tvojich priatelov... Ale to su tvoji priatelia... Ja nemam priatelov s ktorymi by som sla hoci len tak opekat. Ja nemam nikoho komu by som mohla zavolat a povedat mu ze potrebujem objat a vypocut, napriklad dnes, napriklad teraz v tejto chvili, po tom, co som zistila. Ja mam iba teba... Ty tu nie si a ja nemam nic, iba svoje slzy a pieskomila, ktory sice tiez nie je moj a smrdi, ale zacina kusat klietku a asi je hladny, tak sa o neho idem postarat. Aspon niekto ma potrebuje.
Chapes?

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár