Polovica z tohoto príbehu je skutočná. Tá druhá je vymyslená. Vymyslená kvoli všetkým ľuďom, ktorí možno práve v tejto chvíli strácajú čas, pretože práve teraz im čosi krásne okolo nich uniká.......Láska.......

Bolo raz jedno dievča, ktoré sa prvýkrát zaľúbilo. Cítilo lásku ku kamarátovi. Bálo sa mu to povedať, no nabralo odvahu. Poznalo ho dobre. Preto vedelo, že jediný kto týmto niečo stratí, je ona. Jedine ona bude trpieť, ak jej lásku neopätuje. A navyše dievča nechcelo aby chlapec trpel. Preto sa rozhodla mu to povedať. A povedala... Chlapec to vôbec nečakal, a vysvetlil jej, že k nej nič necíti. A dievča plakalo. Cítilo sa ako bez duše...Ten týždeň bol nekonečne dlhý...A srdce tak strašne bolelo. Chlapec ju mal veľmi rád. Deň čo deň na ňu myslel, deň čo deň rozmýšľal o tom ako sa má, o tom ako veľmi jej ublížil. Volal jej, no nedvíhala telefón...písal jej, no neodpisovala...Jeho posledná smska znela: Prosím neplač. Ak ma máš skutočne rada, neplač. Vtedy to dievča pochopilo. Napísalo mu, aby sa o ňu nebál, že všetko raz bude dobré, len to chce čas. Chlapec si želal, aby ostali priateľmi. Nech sa stane čokoľvek. Navždy. Ona mu to sľúbila. Z lásky k nemu. Ostali dobrými priateľmi dodnes a každý si našiel toho pravého...Priatelstvo je niekedy viac ako láska.
,, Priatelstvo je láska bez krídel“ (G.G.Byron)

Na inom mieste tohoto sveta žil chlapec. Mal taký istý problém ako toto dievča. Vedel, že nechce aby táto kamarátka ostala len kamarátkou. No bál sa. Toho, že ho odmietne. Toho, že stratí kamarátku. Toho, že ona necíti tak ako on...že sa sklame. A preto sa rozhodol mlčať. V jeden deň sa však stalo to, čo nik nečakal. Dievča zrazilo auto. Ostala ležať v kóme. Týždeň...dva...mesiac...Chlapec si uvedomoval, ako veľmi mu chýba. Každý jeden deň, keď ju nevidí, keď nemôže počuť jej hlas, keď si v škole nemôže sadnúť vedľa nej, keď necítí jej vôňu. Keď jej večer prezvoní, no ona už nemôže odzvoniť. Keď jej napíše email, no ona si ho už neprečíta. Keď jej obsadí v autobude miesto, no ona už nepríde. Chlapec otvorí dvere na jej nemocničnej izbe. Vezme papierik a trasúcou sa rukou začne písať: ,,Chcel som ťa mať rád. No nestihla si mi to dovoliť.“ Zo slzami v očiach jej ho vloží do ruky a odchádza... Prichadza do školy...kráča ku svojej skrinke a pri nej stojí jej najlepšia kamarátka...Po lícach sa jej kotúľajú slzy a v rukách mobilný telefón...Vedel čo sa stalo... Netrebalo slová....Jej kamarátka sa mu hodila okolo krku so slovami: ,, Viem že si ju ľúbil. Ale aj ona ľúbila teba...“
Hoci je dnes tento chlapec dospelý, má priateľku, skvelú prácu a na prvý pohľad bezchybný život, dodnes si neodpustil tú chybu, tú, že sa mohli ľúbiť...no bolo neskoro.
,,Nikdy nezraď svoje srdce.“

Ďakujem ti, že si toto prečítal až do konca. Že si si našiel tých 5 minút...Že si sa na chvíľku zastavil a zamyslel sa, nad tým ako chceš raz skončiť. Či ako to dievča alebo tento chlapec.

Ak by si mal ešte posledných 5 minút času, čo by si urobil? Komu by si zavolal a čo by si mu povedal? Tak na čo do čerta ešte čakáš....???

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
skakalka  21. 2. 2007 20:13
mne sa stalo nieco take.. ze mne sa pacil chalan .. ale akoze vazne asi 4mesiace som nanho neustale myslela no nic som mu nepovedala.. mala som na to urcite dvovody.. nepoznali sme sa moc osobne..ale boli sme na icq stale.. proste..aaa cez letne prazdniny.. som sla na tyzden prec... na tabor.. prisla som z tabora.. cela nadsena som si sadla za icq.. po niakej dobe prisiel on.. pytam sa ho ako si sa mal co mas nove a tak.. a on mi hovori ze chces to naozaj vediet.. ja ze jasne.. a tak mi napisal.. ze sa dal dokopy z jednou holkou cez ten tyzden.. ja ze aha super.. bola som z toho smutna sice ale moc som si to poprve neuvedomovala.. aaa po druhe som Nina mne sa to stava bezne ... no aa tak.. proste niak sme sa rozkecali a ja som mu vyklopila ze sa mi strasne dlho pacil.. ze som sa mu to bala povedat ale ze teraz tym uz nic nepokazim.. uz tym nic nezmenim.. a on mi zacal ze on to tusil.. ze to bolo na mne vidiet a ze aj ja som sa jemu pacila ftedy som mala uuplne infarktove stavy.. ze boze ja som pica ... a ze sa mu pacila ta holka niak "narovnako" aaaa ona sa nanho niak vrhla.. proste a jednoducho nebyt mojej hluposti mam ho ftedy mi nebolo fsetko jedno aleee teraz mi je to uz suma fuk.. je to fajn chalan ale s tym ze som si uvedomila ze ma babu.. ma to nastastie preslo.. teraz sa na tom smejem .. a tak.. ozaj sa obcas neoplati to tajit
 fotka
myslitel  21. 2. 2007 20:41
Ten článok, každý čo si prečíta začne túkať do mobilu , lebo sa bude báť že zajtra toho druhého zrazí auto a ani jej nepovie mam ťa rad . No sakra už som poslal - Mam Ťa rad.



Veľmi pekný článok .
 fotka
flleur  21. 2. 2007 21:12
ja som tiež dlho hladala odvahu,lebo som lubila kamarata a nenasla som ju...lale mala som to stastie,ze ju nasiel on a aj ked sme mohli byt spolu skor,povedali sme si co citime.ale to je uz minulost,myslim,ze priatelstvo by sa laskou nemalo kazit... uz to nikdy nebude ako predtym.ale clanok je to pekny
 fotka
blazon  21. 2. 2007 21:20
Super článok a ten druhý príbeh, hm..toho sa ja bojím už odmalička, že niečo nestihnem povedať ..a najhoršie je, že aj teraz by som chcela, ale nemám odvahu.. nedopadlo by to dobre na 100%..sú isté okolnosti..ach, nejako to všetko už len dopadne
 fotka
ivan-kaa  21. 2. 2007 23:28
Strašne pekne..... ;o)
 fotka
tommyhot  22. 2. 2007 13:16
Njekedy menej je wjac a ako uz njekto powedal, priatelstwo by sa nemalo kazit laskou..



Inak pekny clanok
 fotka
lafsig  22. 2. 2007 16:13
>myslitel

dakujem
 fotka
lafsig  22. 2. 2007 16:35
mne sa uz stalo ze som sa zalubila do kamosa. Sme sa ale poznali asi rok..a potom to prislo, aspon z mojej strany a povedala som mu to...z jeho strany to vsak bolo len kamaratsvo a tak to aj ostalo. Sice som bola strasne smutna, ale preslo to a som rada ze som mu to povedala. Myslim ze ak niekoho mate skutocne radsej ako kamarata mal by to vediet. A ak ten clovek stoji zato ako kamarat, tak nim aj ostane. Tak ako ten moj kamos...

Najhorie je ale to ak sa vam stane ze si nieste isty tym co ku kamaratovi citite...ako mne teraz. Aj by som mozno nabrala odvahu a povedala mu podme niekam samy alebo cokolvek..ale bojim sa, to je fakt...a najviac toho ze on mozno citi tiez viac, ja si uvedomim ze nie..a potom mu ublizim...joj je to fakt straasne tazke.
 fotka
myslitel  23. 2. 2007 21:18
Ahoj, niekedy treba riskovať myslím si že aj v láske. Mam rad jednu babu, aj som jej to povedal, ale neviem čo cíti ona ku mne, som jej síce sympaticky (to povedala ) ale neverí mi a neviem prečo- som trochu odvážnejší , trochu rýchlejší čo sa tiká v sťahu , proste som taký a myslím si, že ju by som fakt dokázal mať rád , cítim to v srdci len neviem či mi to dovolí - čo myslíš Lafsig ?



Len ty vieš ako to dopadne





A toho že mu ublížiš sa neboj on to prežije, ale aspoň to skúsite - skúsiš
10 
 fotka
lafsig  24. 2. 2007 00:23
mozem ti daco povedat MYSLITEL10? ked som to pisala..ze sa bojim, nevravela som o tebe...ale to je ajtak jedno lebo ten chalan na mna asi sere...o tebe uz neviem co si mam mysliet
11 
 fotka
raingirl  25. 1. 2008 15:43
mám dobrého kamaráta..poznám ho už 9 rokov a vždy som ho mala veľmi rada...raz chcel on mňa a inokedy zasa ja jeho...no a vyrástli sme...jeho to už nejako prešlo, no mňa to stále drží...stretávame sa...ale bojím sa, že ked mu to poviem, pokazím celé priateľstvo, ktoré som tak dlho budovala...neviem, čo mám robiť
Napíš svoj komentár