Rozmyslam, ci by bolo vsetko to, co je, ak by vtedy nebolo bolo to co bolo Ved keby sme boli neskoncili obaja v skupine zaciatocnikov, mozno dodnes by sme o sebe nevedeli. Je to zvlastne. Ako sa v zivote stavaju veci a vzdy neskor, po istom case zrazu najdete nejaky skryty zmysel toho, preco sa to tak a tak stalo. Spominam si, ako sme stali vedla seba, ledva sa drzali na tych blbych lyziach a ja som nieco povedala... Ano ja. Urcite ja som zacala. Ved vzdy je dievca na vine. Tak sa to vravi. Aj on to tak vravi. A potom si pamatam uz len Straku a jeho odporucanie, ze na caj ma moze pozvat aj po lyziarskom a ze teraz mame byt ticho. (mimochodom ten caj sa dodnes nekonal ) A co bolo potom? Prvy pohlad? Prvy usmev? Prve slova? Ja neviem. Snad len tusim, ze od tej chvile pre mna zacal existovat...
Od tej chvile, ked som sa rano zobudila, tesila som. Je to dost neobvikle u mna. Rano sa len tak tesit. Ja mavam vacsinou depresivnu naladu... Ale mozno prave on to vedel zmenit... Zrazu som mala pocit, ze sa mozem tesit. Nielen preto, ze som sa zobudila a otvorila oci. Preto, ze svieti slnko. Preto, ze ma mozu naplnat pozitivne myslienky, ako ma nieco pekne urcite v tento den caka. Ale preto, ze som vedela, ze mna fakt nieco pekne caka. On. Za jeden jeho usmev a pohlad sa oplatilo tesit.
Znova len utrzky pocitov... Ako sme cez prestavky sedavali dole pod kopcom a kecali. Ako sme sa gulovali... Nie moc, len tak trochu. Nepamatam si ani sneh. Asi by mal byt studeny. Ale myslim, ze mne v tej chvili na nom nezalezalo. Asi ma nieco zacinalo hriat... Nepamatam ani to, kto koho trafil. Ci ma on trafil. Pamatam si len jeho... Jeho celeho.
A co si pamatam uplne najviac? Ako som spadla na kopci. Neviem uz, kto do mna vrazil. Mozno aj on... Neviem ani ci pad bolel a ci som mala modrinu Ale viem, ze on mi podal ruku a zdvihol ma zo zeme... A urcite dodnes netusi, ze ten moment pre mna znamenal zaciatok akehosi neznameho pocitu, ktory dodnes neviem identifikovat... Alebo to mozno tusi. Mozno aj on to tak citil. Citi? Lenze on je prilis dobry herec na to, aby som ja na to prisla... Sice dnes ho uz poznam. Dnes by to bolo ine. Ale vtedy bolo este prilis skoro. Skoro na vsetko.
Dalsia vec, ktora ma napada je nasa prva cesta domov v autobuse. Prvykrat sme boli samy Pamatam si jeho ciapku. Hehe Nas rozhovor ani len netusim o com. Prvy taky rozhovor byva asi dost zvlastny. Obe strany sa vtedy boja, ze nebudu mat co povedat. Ale myslim, ze my sme mali od zaciatku co povedat. Vymenili sme si icq. No a tam sme si od toho dna, od toho poobedia, ked sme prvykrat pisali, mali co povedat stale.
Myslim ze som sa zalubila. Nie nezalubila - to su silne slova. Nemozem ich len tak pouzivat. Jednoducho som citila to, co nikdy a k nikomu. Asi to nevedel. Nevidel. A ani ja som si nebola ista, tym co citim. Prilis som sa bala. Vsetko bolo prvy krat. Vsetko bolo take rychle... Myslim ze v mojej hlave bol len on on on on on. . . potom nejaka cierna diera...reset...zrazu 16.februar a stretla som jeho. Steva.
A zrazu vsetko bezalo este rychlejsie ako predtym. Stevo bol prilis uprimny. Prilis jasne mi daval najavo to, ako sa hned zalubil. Prilis ma chcel. Hned. Asi mi poblaznil hlavu. Peknymi slovami. Ale ja som sa urcite nezalubila. Nie hned... Nevedela som, kde je sever a kde juh. Bola som niekde v strede, presne medzi nimi dvoma a nevedela kam sa rozbehnut. Teraz mi prichadza do hlavy jedna uvaha, ktoru sme citali na slovine. Hlavnu ulohu tam hral nejaky zajac. To je vlastne jedno. Proste autor tej uvahy pisal, ze aj zajac ked bezi do lesa, nikdy nebezi az na koniec. Ale vzdy len do polovice. A aky to malo vlastne zmysel? Ze najlepsie veci su vzdy v strede. Len ludia o tom nevedia a zenu sa vzdy na koniec. A na konci zistia, ze najlepsie bolo v strede...
Asi ma mrzi, ze som sa vtedy rozbehla k Stevovi. Mozno keby som ostala v strede, bolo by dnes vsetko inak. Alebo nemrzi ma to? Ja uz neviem co citim. Je to tak tazke... Uz viem. Mrzi ma to – ale nelutujem to. Lebo som zastankynou myslienky: co sa ma stat sa aj stane. A vsetko, co sa stane, ma svoj dovod. Aj ked ho objavime az neskor...
Steva som poznala menej ako jeho. Prilis kratko a predsa som zrazu o nom vedela strasne vela. Myslim ze po tyzdni od nasho 1. stretnutia ma chytil za ruku..sice som na nej mala rukavicku a vravela mu, ze to neplati...a dal mi pusu na celo...Vsetko sa to zacinalo podobat na nejaku sladku rozpravku. Stevo mi nejako stale naznacoval, ze sa mam rozhodnut. Ci kamarati alebo viac. A on jasne vravel – viac. Ja ani neviem preco som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla. Ale tak sme to spolu skusili. Po mesiaci prva pusa... No laska stale niekde skryta... Ale potom prisla. Myslim. A sme spolu dodnes...
Ja som ho nelubila na prvy pohlad... Prilis vela zlych veci som sa o nom hned od zaciatku podozvedala. Kazdy mi vravel, ze on nie je chalan pre mna. Ze je zly. Ze vraj ja si zasluzim ovela viac... A ja som ho zacala lubit asi po 3 mesiacoch... Tesne predtym ako ma 1. krat sklamal... On ma asi vzdy taku tendenciu, ze ak si ja uz zacnem byt laskou k nemu ista, pride a urobi nejaku hlupost, ktorou moja laska padne na 0. Odvtedy si uz nie som ista. Lebo mam pocit, ze istota ho nudi a on potrebuje dobrodruzstvo...
Ked som si nebola ista, ktorym smerom sa mam rozbehnut, ci k Stevovi alebo k nemu, tak vtedy 1.krat som sa mu priznala s tym, ze k nemu citim cosi, co sa zacina podobat na viac ako ciste kamaratstvo. Zase som bola ja na vine. Ja som s tym zacala a priznala sa. On to vraj citil rovnako. Ale on by sa nikdy nebol priznal... Moja uprimnost k nemu zacinala byt tak obrovska ako k nikomu inemu. Dala som mu najavo, ze kvoli nemu som ochotna nechat Steva tak a pockat na to, ako sa rozvinie to, co medzi nami zacinalo. No on to nechcel. Alebo chcel a iba sa bal. Ja neviem Povedal, ze mam ostat so Stevom. Ze my sa este malo pozname. A ze nevie ake by to medzi nami bolo. A ze ak by to nahodou raz skoncilo, bolo by to strasne zle, kedze sme spoluziaci. A dennodenne by sme na seba museli pozerat. Ja si vsak budem stale mysliet, ze ak by medzi nami nieco vtedy zacalo... tak by to neskoncilo
A najlepsie na tom celom je, ze o rok neskor sa mi priznal, ake tazke bolo pre neho vtedy mi povedat, ze mam ostat so Stevom. Ze sa musel riadne premahat...riadne nastartovat..aby to dokazal. Keby ja som to bola vedela... Ja som myslela, ze na mna kasle. Ze to neciti az tak, ako ja...
S tymto obdobim sa mi spaja len jedno – pesnicka Lonely day od System of a down...hovori za vsetko...
Tak som ja bola so Stevom a on bol sam. Pamatam, ako sme cestovali v autobuse..rano...ako ma Stevo odprevadzal do skoly a ako som sa pred nim divne citila. Akoby som ho zradila. Zranila. Akoby som robila nieco, co je nespravne. A predsa som bola so Stevom. Asi som len niekoho potrebovala mat vedla seba. Doma to vtedy bolo dost zle... Potrebovala som niekoho, aby ma drzal. Aby ma objimal. Aby mi daroval pocit, ze ma ma rad. A ak mi ho nechcel dat on, hoci ja som chcela aby to bol on, stal sa nim Stevo. A ked ma Stevo drzal za ruku, a on kracal za nami, aka bola moja hnusna podla myslienka? Moja myslienka: Ziarli? Boli ho to? Lutuje?
Asi po 3 mesiacoch odkedy som zacala chodit so Stevom, si on nasiel priatelku. Viem, ze mi najskor pisal na icq, ze mu ide na nervy ako ho s nou chcu dat stale vsetci dokopy. Ako mu stale vsetci vravia, ako sa k sebe hodia... Vtedy si s nou este nezacal. A potom zrazu jedneho dna sa objavi na icq a napise mi: mimochodom mam priatelku. Neviem vyjadrit ten pocit slovami. To sa neda. Ako keby mi nieco ubudlo zo srdca. Je taky citat: ,,Odisiel si, ale nieco si zanechal v mojom srdci. Tak sa vrat a odid cely.“ Presne toto bol moj pocit. Alebo este stale je? Dodnes sa vlastne nevratil. Nevratil sa, lebo on v mojom srdci ostal... Sice ja som uz mala Steva, stale som si myslela, ze on je tu pre mna...Ze je tu iba pre mna. Bola som sebecka a chcela som mat oboch? Stale som mala pocit, ze este sa nieco da zmenit. Ak by chcel... Stacil naznak...slovo...a prislo toto... ,,end of my hope“
Toto bol zhruba maj 2007. Moje nadeje vyhasli a zacala som sa naplno venovat Stevovi. Zacala som ho naozaj lubit. A presne v tej chvili, ked Stevo pocitil istotu, rozhodol sa, ze ma zrani. Asi tvrdo povedane. Mozno to tak nebolo, iba ja si to myslim, lebo mi to ublizilo. Bola to prva vec, ktora mi neskutocne osobne ublizila. Stevo siel na vylet zo svojou triedou...sami chalani...takze pozvali nejake ,,lahsie“ baby...a Stevo sa s nejakou ehm...ako to slusne povedat? Vybozkaval? Sice bozkavat by sa mal clovek iba s niekym ku komu nieco citi. Takze na toto by trebalo pouzit horsie slovo...Sam mi to povedal. Bola som velmi smutna. Neviem ci sme sa rozisli ale rozhodli sme sa, ze si dame nejaky cas pauzu. Na to, aby Stevo zisitil, co vlastne chce. Ja som vedela, co chcem. Ze ho lubim a som schopna mu odpustit. Nasa pauza az tak dlho ako trvat mala, netrvala. Stevo to totiz nevydrzal a chcel ma asi po tyzdni vidiet. Tak prisiel..Doniesol zmrzlinu...Chytil ma za ruku...A zdalo sa mi, ze dost daval najavo ako velmi to lutuje a ze ma naozaj lubi a tamto bola iba chyba opitej mysle. A kedze ja sama dost dobre poznam ,,chyby opitej mysle“ z vlastneho domova, odpustila som. A tak sme zacali odznova. Sice odvtedy mu uz nie som schopna doverovat...
Prislo leto a bolo naozaj krasne. Nase prve spolocne stravene leto. Stale sme boli spolu. Asi najkrajsie obdobie celeho nasho vztahu. Vtedy som nemyslela na neho... Vtedy naozaj nie. Potom zacala skola, druhy rocnik na gympli...A opat som ho zacala vidavat kazdy den. Myslim, ze sme vtedy ja aj on dufali, ze je medzi nami naozaj skutocne kamaratstvo. Ja som mala Steva... On mal svoju Viku... V novembri bola Stevova stuzkova. Jeden z najkrajsich dni ake som doteraz zazila. Lebo tam som bola ozaj stastna. Vtedy bolo este stale vsetko fajn...
A zrazu pred Vianocami sa vo mne opat nieco zlomilo. A nielen vo mne, ale aj v nom. V tom obdobi sme si uz boli naozaj velmi blizki. Vela sme uz o sebe vedeli. Velmi vela casu sme si pisali. O vsetkom... Uz si opat nepamatam, ako to vtedy v nas zacalo. Ten pocit, ze sa mame radsej ako iba velmi dobri kamarati. Asi sme obaja dufali, ze taky pocit uz nepride. Ze to vyhaslo, ze sme to niekde udupali vtedy skoro pred rokom... No ono to cele prislo spat. A myslim ze este silnejsie ako vtedy. Pamatam si, ze jedneho dna som mu napisala smsku, ze sa mi zda, ze by som ho nemala mat az tak privelmi rada. A odpoved, ktora mi prisla ma zaskocila. Citil to rovnako. A nielen to-ale po jeho priatelke som vraj na druhom mieste medzi ludmi, na ktorych mu zalezi. A vraj ma take stavy, ze nevie, ktoru z nas ma radsej. A presne tak som to citila aj ja.
Priznala som sa Stevovi. Nedalo sa dlho tajit nieco, co ma trapilo. A on sa priznal Vike. Ja som mu povedala, ze kvoli nemu som ochotna opustit Steva. No on tvrdil, ze lubi Viku. Napriek vsetkemu, co sa medzi nami stale odohravalo, napriek vsetkemu co mi povedal... Asi ma vacsiu osobnostnu silu. Asi si dokaze rozkazat, ze toto nie, to nie je spravne, velmi by som tym ublizil svojej priatelke, jej priatelovi... Ja si o sebe sice nemyslim, ze som zly clovek, no asi som slaboch. Lebo ja by som bola ochotna podstupit kvoli nemu cokolvek. Vtedy. Odvtedy na mna Vika sialene ziarli. A myslim, ze ma aj preco... A Stevo? Ten to zobral z druheho konca a zoznamil sa s nim. Dokonca mu povedal, ze ma lubi tak velmi, ze ak by vedel, ze ja budem stastnejsia s nim, ze ma necha ist... A ze mozme byt spolu. Bolo to zvlastne. Ako lahko to vzal. Akoby mu to bolo jedno. Dodnes som na toto neprisla. Ci je naozaj taky, ze vobec neziarli alebo len niekde dnu v sebe za vsetkymi stenami duse skryva pocit smutku? Neviem, naozaj. A to ho poznam dnes uz rok aj 8 mesiacov...
Aby sme vzajomne trosku ,,vychladli“ alebo ako to povedat, rozhodli sme sa obmedzit nase pisanie na minimum. Bolo to divne obdobie. V skole som sa mu zamerne vyhybala. Zamerne som sa s nim nechcela rozpravat. Nechcela som sa stretnut s jeho pohladom. Nechcela som s nim ostat ani chvilku sama. A bozechran ist s nim v autobuse domov. Konala som tak nie preto, zeby som ho nemala rada. Zeby som ho znenavidela alebo co. Nie, prave naopak. Mala som ho tak velmi rada, ze som si povedala, ze toto bude pre nas najlepsie. Mala som pocit, ze kazda chvilka, kedy by sme boli samy a pozerali si do oci, by ma zlomila.
Pred Vianocami sme si vymenili darceky. Nic extra, len malickosti... Ja som mu kupila naramok, ktory neskor stratil a ja som potom bola dost smutna. Som to tak trochu vzala ako znamenie osudu, ze asi to tak malo byt a ze osud je uz tak zly, ze ani nechce dovolit aby mal cokolvek odo mna, co by mu mohlo pripominat mna...
Cez Vianoce som sa upokojila a asi aj on. Opat nas to preslo. Asi preto, ze sme sa dlhsie nevideli. Nerozpravali sa...nevymienali si tie vzajomne zahadne usmevy, ktorymi ani samy nevieme, co chceme tomu druhemu povedat. Proste som bola rada, ze sa mi to opat podarilo ustat. Ze sme ostali na hladine kamaratstva. A to mimoriadneho A nenapadlo ma, ze toto vsetko sa vo mne raz zase opat ozve.
V marci 2008 som sa dozvedela, ze Stevo v decembri na Silvestra s jednou holkou nieco riesil... Nic sa medzi nimi nestalo. Len jej vraj dal pusu na krk a aj to tvrdil, ze si nepamata. Opat bol velmi opity... Toto bolo asi najtazsie obdobie, ake som zazila. Preplakala som cele noci. Najviac mi vadilo to, ze mi klamal. Ze sa s tym nepriznal sam, ked sa vlastne nic take nestalo... Ale opat som mu odpustila. Nas vztah sa niekde ustalil. Hoci odvtedy mam pocit, ze uz mu naozaj nikdy nebudem doverovat. A este mam pocit, ze odvtedy ma uz od neho nic nedokaze prekvapit. Ze som schopna cakat vsetko. Ze den co den som schopna dozvediet sa, ze sa opat nieco stalo. A pravdu povediac len cakam, kedy sa stane nieco horsie ako iba pusa... Kedy sa stane nieco take, ze bude uplny koniec, lebo to uz nevydrzim. Bojim sa toho. A najviac sa bojim predstavy, ze by som ja ostala volna a on by mal stale Viku. Zase je to odo mna sebecke, ja viem. Ale ja sa nebojim kvoli nemu, ale kvoli sebe. Kvoli tomu, coho som schopna...
Napriek tomu, ake zle obdobie to bolo, nezacala som opat mysliet na neho. Ked sa tak teraz na to pozeram s odstupom, ako som sudila Steva...Ako tvrdim,ze mu nedoverujem... Doverujem vobec sama sebe? Odpoved? nie...
Pred zaciatkom prazdnin bol moj vztah s nim opat trosku blizsi. Ze blizsi... Boli sme si uz neskutocne blizki ako kamarati. Ja som mu vraviela vela veci... vela problemov som s nim riesila. Bol tym, komu som najviac verila a najlahsie sa mohla zdoverit. Spominam si vsak este na jednu malickost... Ako sme boli v divadle na anglickom predstaveni a sedeli vedla seba. Ja som sa neovladla a oprela sa o neho. A on to opatoval... Ale vtedy to nebolo az take ,,hriesne“ opretie. Skor take kamaratske. Ked sa mi toto stalo druhykrat-bolo to uz ovela osobnejsie...
Letne prazdniny opat v pohode. Preco? Lebo sme sa opat nevideli Ale ajtak, myslela som na neho. Musela som, prezvanal skoro kazdy vecer. Pisali sme si na icq. Ale myslim, ze sme boli este vtedy v pohode.
Tak a zacal treti rocnik... Nase rozhovory a temy rozhovorov zacinali byt tak osobne, ako sedenia s psychologom ci sexuologom On bol prvy clovek, ktoremu som sa zdoverila, ked som potebovala pomoc. Pomoc od chalana. Zisitila som, ze nielen ja som so Stevom hriesna bytost na tomto hnusnom svete. Aj on bol s Vikou na tom rovnako Mali sme proste blbe odbobie a vzajomne sme si pomohli. Teda najma on podrzal velmi mna. Povedala by som, ze ma podrzal viac ako Stevo. Nakoniec som sa chvalabohu nemala preco obavat a vsetko so Stevom dobre dopadlo To bol oktober...
V novembri, cize tento mesiac sa vsetko opat obracia naruby. Ja som si myslela, ze je to tak iba u mna. Ze opat iba ja som ta sprosta u ktorej sa ozyva stary znamy cit prevysujuci hodnoty zdraveho kamaratstva. Az do stvrtka tohto tyzdna som bola na omyle.
Cely tento tyzden bol divny. Az prilis pekny. Prilis osobny medzi nami. Pre mna asi najosobnejsi, aky kedy bol. V skole sa nase pohlady stretavali stale. Ked sme sedeli na hodinach vedla seba (co je teda 3x do tyzdna, co sedime spolu ), nase ruky sa akosi castejsie len tak letmo dotkli...Stvrtok bolo anglicke predstavenie. Este v stredu sme isli spolocne v autobuse domov a on sa ma spytal to, na co som ja cely cas myslela, no neodvazila som sa zacat s tym. Spytal sa, ci si sadnem k nemu. Teda on sa to nespytal. On to rovno skonstatoval. A moja odpoved bola ze samozrejme. Neviem preco. Ja som taky pocitovy clovek. Riadim sa pocitmi a ak nieco prave tak citim, tak to tak poviem. Tak urobim. Tak som chcela sediet vedla neho. Citit jeho blizkost. A uz v stredu som sa neskutocne tesila. Len na to, ze bude pri mne tak blizko... Len na to, ze bude...
Stvrtok dopadol presne tak, ako som si myslela. Ked uz bol tak pri mne blizko...a bola tam tma...opat som sa neovladla a oprela sa o neho. Ja som zacala-moja chyba Ale on ma neodstrcil. Ale namiesto toho co povedal ked som sa oprela? Citujem: Teraz sa nemozem sustredit . A to znamena co? No podla mojho zdraveho(alebo skor choreho po tom vsetkom) rozumu, to znamenalo, ze som ho rozptylovala. A to znamena co ked vas niekto rozptyluje? Ze k nemu asi nieco citite nie? A tak sme tam sedeli az do konca...v pritmi divadla...ja opreta o neho a on o mna... A pre mna osobne, to bol ten najkrajsi a najpokojnejsi moment za posledne dlhe dlhe mesiace. Citila som v tej chvili neskutocny vnutorny pokoj a dala by som vsetko za to, aby ten moment bol trval vecne. A to teda nie je vobec v sulade so zdravym rozumom! Kedze ja mam priatela, ktoreho lubim! A on ma priatelku, ktoru lubi! No zrazu ked som s nim, prestavam si byt ista tym, co to laska vlastne je. Som zmatena.
Domov sme vo stvrtok nesli spolu... Ale myslim, ze sme na seba ajtak mysleli... Poobede na icq sme sa stretli... A nas rozhovor dopadol opat az prilis osobne... Napisal mi, ze ho to co je medzi nami niekedy dost metie. A ze vie, ze by mi asi take veci po tom vsetkom co uz bolo, pisat ani nemal. Ja som mu napisala, ze to citim rovnako ako on. A ze navyse ked odideme na vysku, kazdy inam, si to neviem ani len predstavit. A on? Ze si to nevie predstavit takisto. Ale citujem jeho slova: My to nejako zvladneme. Sice neviem ako ... On nevie ako? On mi take pise, ze nevie ako to zvladne, ked zrazu spolu nebudeme? Preco to robi? Ja som tu ta slaba! Ta blba, ktora ho ma stale rada. Ale on predsa ma Viku...Jeho Vika ho nesklamala... On stale tvrdil, ze ju lubi, uz pred rokom, ked som bola ochotna kvoli nemu opustit Steva, on nebol ochotny...A vtedy sme este neboli tak daleko. Ani on s nou, ani ja so Stevom. Dnes mam pocit, ze je na vsetko neskoro. On Vike moze doverovat...A ona doveruje jemu. A navyse doveruje aj mne. Lebo som jej asi pred mesiacom napisala smsku, aby sa nebala, ze k nemu citim len silne kamaratstvo. Pred mesiacom som este neklamala. No keby som jej nieco take mala napisat dnes, musela by som klamat velmi... A ona mi odpisala, ze mi veri. A ja hnusna sa takto spravam Ale ja za to nemozem...Ono sa to deje nejak samo. Vsetko. A chcem konecne poznat ten dovod preco sa to deje. Preco sa to stale opakuje dookola. Vsetko ma svoj dovod. Aky dovod ma toto cele???
V piatok sme sli rano do skoly opat spolu...a nas osobny rozhovor sa zase uberal velmi nebezpecnym smerom. Skratka mi povedal, ze niekedy ku mne pride domov. Ze vraj pozriet, kde byvam Ja som sa ho spytala, ci mam byt doma sama. A jeho protiotazka, ci chcem. A ja? Ze ano... no ked sa spytal preco, povedala som, ze si musim este odpoved premysliet. A este stale som mu neopovedala. No myslim, ze uz tusim co mu poviem...
Dnes je nedeľa, 23.11.2008, 23:29. Vsetko okolo mna je zvlastne. Citim sa dobre aj zle. Stastne? Asi skor nestastne. Myslim, ze som v situacii s ktorou absolutne nic nemozem urobit. Mozem len cakat, ako sa vsetko vyvinie. A ci sa nieco vobec vyvinie. Podla mna nie. Vsetko to, co teraz citim, v sebe o chvilu udupem. Chvila je vsak relativny pojem. Takze co bude chvila? Myslim ze zajtra to nebude. Ani pozajtra. Ani o tyzden. Mozno o mesiac. Mozno po Vianociach uz bude dobre. Vianoce su predsa sviatky pokoja a mieru. Budem stale so Stevom. Budem si uvedomovat, ako ma velmi lubi a ako mu mam byt za vsetko vdacna. Dostanem od neho urcite opat pekne darceky. Aj minuly rok boli velmi pekne... Zabudnem na to, ze niekde v Belej existuje este jeden chlapec, ktory pravdepodobne rovnako prave obdaruvava svoju priatelku a ktora mu je rovnako vdacna ako ja Stevovi a ktora si rovnako silne uvedomuje, ako velmi ju lubi. No mne sa v hlave naskyta otazka – Skutocne ju tak velmi lubi? Ked este pred mesiacom sedel vedla mna v divadle, opieral sa o mna, skoro ma drzal za ruku a tvrdil ze ho metiem. A mozno prave preto ju lubi, ze dokaze v sebe tak dokonale potlacit ten zvlastny cit ku mne a dokaze si proste rozkazat, ze bude lubit ju? A ja? Ja budem tvrdit sama sebe, ze lubim Steva a budem stastna, ze ma ma niekto rad. Budem si to tak silne tvrdit, az samu seba o tom presvedcim a zacne sa opat nejake stastne obdobie. Ale mozno o pol roka pride zvlastny cit k nemu opat spat. Mozno skor, mozno neskor. Ja ho neprivolavam. Neviem ani kedy prichadza. Vzdy pride nepozvane a je zrazu v celom mojom srdci. Prechadza mi cez rozum, ktory jasne tvrdi nie nie nie.... Tak ako presne v tejto chvili. A vsetko sa opat bude opakovat. Ako vzdy. Ako mnozina (-∞,+∞)
Nema zaciatok, nema koniec, nema riesenie ...
Takze co citim momentalne k Stevovi a k nemu? Zhrnme si to. K Stevovi citim momentalne zlost, ze mi vobec nerozumie. Citim k nemu zlost, ze vobec neziarli, aj ked urcite tusi ze cit k nemu sa vo mne opat ozyva, lebo po tom co sa mi to uz stalo viackrat uz asi vie ten moj stav rozoznat...Mimochodom vcera sa ma na neho pytal. Ze ako sa citim, ked som s nim. Ja som odpovedala ze neviem. A on, ze urcite sa s nim citim dobre. A ja? Ze ano. Ale ze rovnako dobre sa citim aj s nim... Neklamala som. Je to pravda, ze sa citim dobre s oboma. Tak dobre az mam v hlave chaos, ktory sa neda k nicomu prirovnat. Mam v hlave ,,pigsty“ Toto slovo bolo v tom anglickom divadelnom predstaveni a je jedine co som si zapamatala-ktovie preco... To je jedno...Zase odbocujem od temy. Co este citim k Stevovi? Akusi vnutornu vdacnost, ze ma tak velmi lubi, napriek tomu aka som k nemu poslednu dobu zla, vdaka tomu, ze mam v hlave dost velky bordel. Ale zaroven citim este stale sklamanie, za to, co mi urobil a citim sklamanie preto, ze teraz sa tvari, aky si je svojimi citmi istý a ze nic podobne co kedy urobil, sa uz nezopakuje. Tou jeho istotou ma ide vytrhnut z koze. Je si isty, ze ma lubi a chce si ma zobrat za zenu. Je si isty, ze ho lubim. Je si isty, ze ma uz nikdy nepodvedie. Je si isty, ze ja nie som schopna podviest jeho. Je si isty, ze pre mna je jedinym zmyslom, pre ktory rano otvaram oci. Je si isty, ze mi zalezi na vnutornych hodnotach a ze ho nikdy nenecham len kvoli tomu, ze by mal havariu a bol by zohaveny do konca zivota. Je si isty, ze ak vecer pride ku mne o hodinu a pol neskor ako slubil, neutrpi jeho svedomie ziadne straty, lebo aj ked sa budem chvilu hnevat, prejde ma to. Je si isty, ze teraz v stredu pojdem do KE na jeho vysokoskolsky ples a ze moje vyhrazky, ze tam nepojdem, lebo nemam naladu, su len sranda. Je si isty aj tym, ze moje vyhrazky, ze sa tam prvy krat v zivote opijem, ak tam pojdem, su len vymysly. Ale to priznavam asi su... No proste, ja si nie som ista nicim, on vsetkym, a najhorsie na tom je, ze on to nevidi.
A city k Dominovi? Momentalne sa tesim zajtra do skoly len preto, ze na jedinej jednej hodine budem sediet vedla neho. Ze nase ruky sa mozno opat len tak letmo znenazdania dotknu. Tesim sa, ze sa na mna usmeje. A usmeje sa na mna urcite hned, ako ma uvidi Tesim sa, ze si mozno aj na obede prisadne k nasmu stolu. Ze budem moct sledovat, ako energicky papa, tak ako to vie len on Zaroven, vsak citim, ze je to vsetko nespravne. Ze sa musim cim skor spamatat. Ze ublizujem Vike, Stevovi... Ze ublizujem sebe a aj Dominovi, tym ze mu usmev vzdy opatujem. No ja nedokazem byt hnusna. K nemu... Chcela by som s nim byt naozaj sama. Len tak chvilu. Hodinku. Vediet, co sa stane, ked budeme uplne samy. Ked nas nebudu sledovat ludia v autobuse, spoluziaci v skole... Chcem ho chytit za ruku, objat ho a v tom objati dlhsie zotrvat. Chcem mu dat pusu. Len pusu. Nie bozk. Chcem mu dat len male nevinne veci a chcem vediet, co budem citit. Len z takychto drobnych veci sa da skutocne odhadnut, co clovek citi. Tie velke veci su uz prilis vazne. Prilis dolezite. Na ne sa necitim. Chcem vediet, ci sa odtiahne alebo ci mi pusu opatuje. Chcem vediet, co potom povie. Chcem vediet, ci bude stale zmateny alebo rozhodnuty. Mam pocit, ze toto je jedine riesenie nasho vztahu. Musime byt spolu samy, raz, aspon chvilu...A zistit co sa stane. Co budeme citit. Jedine to teraz chcem. A kaslem na to, ze je to nespravne a nepekne. Chcem byt len stastna. Iba chvilu. Iba chvilku. Tu jedinu malú chvilku, aj ked viem, ze nema buducnost.
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
mardzi93
30. 12.decembra 2008 19:36
Nemyslela som si že niekedy prečítam nejaký taký dlhý blog ale tento ma zaujal
2
velmi pekny blog...dokonale vyjadrenie pocitov..dlhe ale stalo mi to zato
3
tak toto je historia ktoru si ani ja nepamatam..aspon casti akurat ze by sa zislo pokracovanie lebo uz je mesiac po napisani textu-aj ked bol uverejneny teraz ako Lucka obdiv ze si to vsetko tak zapamatala a zapisala..ja by som nato nemal nervy a obdiv tym ktori to cele precitaju
4
>mardzi93,kikuska1> Dakujem za komentare ku mojmu naozaj dlhemu blogu A obdivujem, ze ste to preictali az do konca, lebo ja som si myslela ze az na twigmana to nikto citat nebude (Alebo som neverila, ze si to aspon on precita? ) A vdaka aj za to, ze sa vam to pacilo, hoci to boli len moje pocity a vtedy este nenaplnene myslienky
5
>twigman> Ja som si to nezapamatala a nezapisovala, ja som to iba v ten vecer ked som to pisala citila a islo to vsetko samo Vies ako som ti hovorila, ze ked mam pocit, ze toho citim uz prilis vela a ,,vykypim" tak pisem Takze ja sama neviem ako to vzniklo A podla mna si to pamatas vsetko - ty si vzdy vsetko pamatas, tak neklam Neboj, pokracovanie bude, ked zacnem opat kypiet A este jedna vec - LT
6
No Lucka,, takto týmto si dala najavo akou cestou sa máš vybrať.. Dúfam že na to prídeš.... Bolo to nesmierne dlhé a myslím si, že toto malo ostať niekde v denníku,, a nie na portály.
Veľa veci si zabudla aj napísať, vieš ako si napísala:
Áno klamal som, áno zatĺkal som pravdu silvestrovskej noci, ale nič sa nestalo ! a nakoniec koncov (bol som aj opitý)...
Ale v porovnaní s tebou sa to nedá ani porovnať, asi si si neuvedomila že dvaja lúdia, čo si to budu čítať, sa celkom môžu z toho aj zrútiť,dúfam, že viky toto čítať nebude... ?. ANO som proste taký,, milovanú osobu nechám isť pokiaľ chce isť,ano som sangvinik,a mam v povahe skrývať svoje pocity, a pokiaľ som si istý tým že bude šťastná... A zatiaľ si čo ma teší....
Ale keďže si tu napísala, toto, tak budem úprimný už aj ja,
ešte možno mesiac po Silvestri by som sa ti vrhol do naručia, na internete a na pokeci som už radšej náš vzťah nerozoberal, lebo nikdy nevieš, kto je na druhej strane... Viď prípad tvoja kamarátka,,, Tak som začal chodiť k tej psychoške,, zo začiatku to bolo aj o tebe,, a možno len o tebe,, ale neskôr už ani zmienka o tebe,,,
V našom vzťahu som mal len dve veľké prešľapy, ktoré ma mrzia,, ale boli neúmyselne,,, nechce... bez pocitné...
Po prečítaní tohto všetkého mam pocit, že aj keď sme boli len mi dvaja spojený ... tak si myslela na Domina, z toho celého to vyplýva, neviem či si chcela týmto článkom ublížiť alebo len povedať Dominový Ľúbila som Ťa stále, (z toho pohľadu je to naozaj krásne,), Ale z môjho pohľadu, to sakrá boli, všetko sa vrátilo,, lebo v tom texte je to čo som ja nevedel, a aj keď som sa Ťa pýtal, a nie raz Domino je len tvoj kamarát ? A odpovedala si áno, nerozprávala si mi že( už zo nejdem hľadať ale niekedy tam)..... že si sním píše denno denne ako medzi psychológom, alebo sexuológom,, nerozprávala ako sa tešíš na dotyk jeho rúk, o opieraní sa oňho, o tvojich a jeho každodenných pohľadoch.... Porovnaní so mnou je to bagateľ čo sa týka podvodu... Ved moje veci keď som to robil v opíjate alkoholu a bezcitné, mimozmyselné, tie tvoje sú vedomé, ktoré ako si napísala: neustále myslené, síce výčitky svedomia, že nie (tam bola), ale o tom ja neviem, teda o tom celom to neviem... Na videách čo som mal, tak všade bolo že ma ľubiš, až na tom poslednom v decemberi , ak si to tak cítila malý sme sa rozísť už dávno,, takto som sa do teba len a len zaľúbil a fakt je ten, že zobrať som si Ťa chcel, a ANO meškal som, ale vieš že to nebolo preto že som zabudol, ale 99% z toho bolo (vieš)..... Len aby si vedela,, Ach jaj,, nemal som prísť na birdz... A to som sa chystal učiť.... Posledná skúška ma čaká,,, Príbeh už nechaj tu ak si ho tu dala, pravda je, že toto je krásna poviedka, ktorú keby si vydala, prečítalo by si ju strašne veľa žien,,.... A možno by im to otvorilo oči,,, A neurobili by takú chybu ako ty.(a viku to bude bolieť tiež....) Ale neľutujem to z hľadiská takého že si ma zmenila v lepšieho človeka, aj desmod sa mi už páči, teda od koncertu čo som bol na nich, ich počúvam skoro každý deň ... a ich pesničky máju zmysel,, tak tot asi vsio dúfam že tento príbeh sa ukonči žilo šťastné až kým nepomreli ...
Veľa veci si zabudla aj napísať, vieš ako si napísala:
Áno klamal som, áno zatĺkal som pravdu silvestrovskej noci, ale nič sa nestalo ! a nakoniec koncov (bol som aj opitý)...
Ale v porovnaní s tebou sa to nedá ani porovnať, asi si si neuvedomila že dvaja lúdia, čo si to budu čítať, sa celkom môžu z toho aj zrútiť,dúfam, že viky toto čítať nebude... ?. ANO som proste taký,, milovanú osobu nechám isť pokiaľ chce isť,ano som sangvinik,a mam v povahe skrývať svoje pocity, a pokiaľ som si istý tým že bude šťastná... A zatiaľ si čo ma teší....
Ale keďže si tu napísala, toto, tak budem úprimný už aj ja,
ešte možno mesiac po Silvestri by som sa ti vrhol do naručia, na internete a na pokeci som už radšej náš vzťah nerozoberal, lebo nikdy nevieš, kto je na druhej strane... Viď prípad tvoja kamarátka,,, Tak som začal chodiť k tej psychoške,, zo začiatku to bolo aj o tebe,, a možno len o tebe,, ale neskôr už ani zmienka o tebe,,,
V našom vzťahu som mal len dve veľké prešľapy, ktoré ma mrzia,, ale boli neúmyselne,,, nechce... bez pocitné...
Po prečítaní tohto všetkého mam pocit, že aj keď sme boli len mi dvaja spojený ... tak si myslela na Domina, z toho celého to vyplýva, neviem či si chcela týmto článkom ublížiť alebo len povedať Dominový Ľúbila som Ťa stále, (z toho pohľadu je to naozaj krásne,), Ale z môjho pohľadu, to sakrá boli, všetko sa vrátilo,, lebo v tom texte je to čo som ja nevedel, a aj keď som sa Ťa pýtal, a nie raz Domino je len tvoj kamarát ? A odpovedala si áno, nerozprávala si mi že( už zo nejdem hľadať ale niekedy tam)..... že si sním píše denno denne ako medzi psychológom, alebo sexuológom,, nerozprávala ako sa tešíš na dotyk jeho rúk, o opieraní sa oňho, o tvojich a jeho každodenných pohľadoch.... Porovnaní so mnou je to bagateľ čo sa týka podvodu... Ved moje veci keď som to robil v opíjate alkoholu a bezcitné, mimozmyselné, tie tvoje sú vedomé, ktoré ako si napísala: neustále myslené, síce výčitky svedomia, že nie (tam bola), ale o tom ja neviem, teda o tom celom to neviem... Na videách čo som mal, tak všade bolo že ma ľubiš, až na tom poslednom v decemberi , ak si to tak cítila malý sme sa rozísť už dávno,, takto som sa do teba len a len zaľúbil a fakt je ten, že zobrať som si Ťa chcel, a ANO meškal som, ale vieš že to nebolo preto že som zabudol, ale 99% z toho bolo (vieš)..... Len aby si vedela,, Ach jaj,, nemal som prísť na birdz... A to som sa chystal učiť.... Posledná skúška ma čaká,,, Príbeh už nechaj tu ak si ho tu dala, pravda je, že toto je krásna poviedka, ktorú keby si vydala, prečítalo by si ju strašne veľa žien,,.... A možno by im to otvorilo oči,,, A neurobili by takú chybu ako ty.(a viku to bude bolieť tiež....) Ale neľutujem to z hľadiská takého že si ma zmenila v lepšieho človeka, aj desmod sa mi už páči, teda od koncertu čo som bol na nich, ich počúvam skoro každý deň ... a ich pesničky máju zmysel,, tak tot asi vsio dúfam že tento príbeh sa ukonči žilo šťastné až kým nepomreli ...
7
>Myslitel: Prepac, vsetko ma to mrzi... A cokolvek napisem na svoju obranu, oproti tomu ako si tu ty napisal toto, to vyznie uplne bezcenne...
Napíš svoj komentár