okolo mňa prázdne ticho a moje myšlienky nechcú spávať,
premýšľam, či to vlastne stojí za to,
o Tebe sa v duchu hádať.
Premýšľam, čo je to láska...
že odkiaľ vôbec pramení,
premýšľam, či tvoja tvár nie je iba maska,
kedy znova na slzy sa štastie premení.
Premýšľam, čo je to bolesť,
vracia sa pocit, čo zviera mi vnútro,
vždy keď spomienka nahradí radosť,
a mne je opät smutno.
Neviem už ani opísať pocity slovami,
neviem načo píšem básne s trápnymi rýmami...
Komu čo chcem dokázať týmito vetami?!
Neviem, či túšíš, aké je to sa takto cítiť,
aké je patriť niekomu a žiť s mýšlienkou:
-Možem sa mýliť?
Chcem mať tvoje srdce ako na dlani...
Oddávať sa len keď verím,že nezraní...
Tak veľmi Ťa Ľúbim
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
mi-
3. 5.mája 2008 19:07
Paci sa mi to ....
Napíš svoj komentár