Jeden turecky hajzel mi nasipal piko do chlatu co ma mohol kludne zabit.na kolko neviem ani co je to trava,vzalo ma to po psychickej stranke.po vianociach som sa tam vratila no hladala som nieco ine.nasla som si pracu v jednom kontakt klube nedaleko centra.bola to velka bieda,no mala som stastie ze som mala aspon kazdy den fix,takze som mala na jedlo a cigarety.odtial som usla lebo to slo vsetko dole vodou.medzi tym som sa mala vydavat za papiere.bol to chlap z Maroka.nabalachal ma a potom som zistila ze on je uz davno zenaty a zenu ma v Maroku.dost ma to vzalo a este teraz na to zabudam.aj to prebolelo.s dvoma kolegynami,jedna je dokonca z mojho mesta,sesternica mojej naj byvaje kamosky.
vsetky tri sme usli do spodneho rakuska,tam nas dostal jeden zakaznik z Viedne ked ku nam chodil.v spodnom rakusku mesto Klagenfurt.v tom podniku robil menezera.dali nam tam byt ktory bol maly a nejakym zazrakom mal 8 dberi.diali sa tam cudne veci a mali sme z toho pekny strach.vsetko tam bolo divne.boli sme tam asi 4 dni.za tu dobu sme nepracovali,lebo sme nemali zelenu kartu.ta sluzila ako povolenie pracovat tam,a koli kontrolam.nakonie nam dali peniaze aby sme sli spat do Viedne si to vybavit a prisli spat.no odysla len kolegyna turkina.my dve sme sa rozhodli ze uz ked sme sa tak daleko dostali od domova tak pojdeme este dalej a nevzdame sa,na kolko sme potrebovali peniaze.nasmerovali sme si to do Svajciarska.prisiel po nas az do Klagenfurtu tej kamoskynej sesternici dobry znamy,bol to albanec.
nikdy nas nevidel ani nepoznal len z rozpravania sesterky kamosky.sadol v noci do auta a siel po nas.ano ja viem,znie to neuveritelne ale bolo to tak!same sme neverili ze pride!prisiel,nalozil nas do auta a davaj spat do Svajcu.na nase prekvapenie bol mily a ozaj sa nam snazil velmi pomoct.zohnal nam ubytko,a snazil sa aj o pracu no nedarilo sa.3 tyzdne nas drzal nad vodou po kazdej stranke.nikdy mu to nezabudnem.teraz ho beriem ako druheho otca.je to clovek s velkym C.na koniec ked sme uz nemaly ine vychodisko,zavolala som do klubu kde som pred tym robila 2x.vo Svajci nedaleko Zurichu.kontakt som na stastie mala aj ked som neverila ze to este funguje.FUNGOVALO!Ta menezerka ktoru som poznala z toho stareho podniku tam este bola a oznamila mi ze sa to vsetko prerobilo a na prizemi co bol iny klub s inim majitelom,vsetko sa spojilo do kopy.vybavila nam paiere a za 5 dni sme mohli nastupit.velmi sme sa esili.dostali sme super ubytko,vsetko bolo nove a luxusne.
Plakala som do radosti ze sme konecne nasli lepsiu pracu a s ludmi ktorych poznam.potihla som tam 2 aj pol mesiaca.za tu dobu som mala 4 dni volna a tahala som 14 hodin denne.za tu dobu sa tam prestriedalo vela dievcat,bitky ohovarania.oslavila som tam svoje narodeniny-v praci.oslavovala som a chodila aj na izby.tak to bolo aj minuly rok v tom istom dome.pri tom to bola moja najkrajsia oslava v zivote.bola som sama v cudzom svete,prislo vela ludi a kazdy mi blahoprial.rozplakala som sa ako male dieta.za tu dobu ma stihol jeden irancan poziadat o ruku,nepriala som to!nebola som na to pripravena a on nebol moj tip.
Teraz som uz na neho alergicka.ked som sa konecne dockala toho dna,ze idem domov,plakala som.na letisku som necakane musela zaplatit 350eur za kyla v kufroch navyse!nemohla som cuvnut,no bola som taka unavena a vycerpana ze mi to v tej chvili bolo jedno.az ked som doletela do viedne na letisko a vystupila,vsetko na mna dolahlo.plakala som mame do tel.ze co sa mi stalo ze tak dlho a tvrdo som na tie peniaze robila a pridem o ne za kufre koli nejakym kravam na letisku,co ani nevedia co hovoria ludom za podmienky!preglgla som aj to.
mama si po 3 mesiacoch co ma nevidela nasla az pol dna casu.koli praci a priatelovi utekala spat do Bratislavi.ja som este zostala v Rakusku u sestri jeden den,oddychla si a na dalsi den sa spakovala a odysla.bola som uplne dezorientovana.za 3 dni som sa premiestnovala z 2 republik.najviac som sa bala soferovania domov na sk od sestri.zabudla som totiz trochu jazdit,no musela som.ked som prisla domov,nevedela som co mam robit.zrazu som bola sama.ticho,sama,nuda,bez kamaratou,rodicou.kym som sa s tym totoznila,par krat som sa opila,vyplakala a takmer si siahla na zivot.mam totiz depresivnu poruchu,mam to na papieri.
Kazdy sa na mna vykaslal a nik sa neopytal s ozajstnym zaujmom ako sa mam,ci nechcem ist trochu von,ci mi neni smutno a tak.nevadi.povedala som si ze ved sama som uz par rokov.nie som male dieta a tak sa z toho dostanem zase sama.teraz mi robi spolocnost zase moj pc ktory mi vypoveduje aj ked je novy.a tv.takze zabava je.
urco si polozite otazku,preco prave toto som sem pisala.mala by som sa za to asi hanbit-veru sa aj.ale nemam sa komu vyrozpravat.som proste sama.a treba si uvedomit ze nema zmysel sa len tak vzdavat.
S pozdravom Lalija.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár