(Aj cez to sme prešli...) Slzy nikdy neboli úbohejšie Som nahá a zlomená Ráno sú črepy skutočnejšie Svet sa mi rozbil, padám na kolená Spomienky nikdy neboli bolestnejšie Chcem ťa ešte raz objať spraviť tie veci čarovnejšie no nemôžem prestať padať Táto pieseň nikdy nebola zradnejšia Ak sa ma nedotkneš, ja vykrvácam Každým nádychom som prázdnejšia V odrazoch zrkadiel viem, že ťa strácam Tento oheň ma spaľuje z vnútra Neviem si predstaviť, čo bude ďalej Pravda je cesta, no príliš krutá Viem, že máme dnes poslednú nádej Modlím sa k Bohu, aby si prišiel Ruky mám vo vlasoch a stále nižšie Verím, že stane sa čo chce náš Boh Presviedčam mŕtvu tmu, že sa jej to zdá že vôbec nevzlykám, že nie som skutočná Som taká slepá, pokorne ľutujem... So zlomeným srdcom... ...príliš ťa milujem. Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj